Vladimír Petrík

1. 3. 1929
Liptovský Trnovec
—  19. 11. 2017
Bratislava
Žáner:
editorská činnosť, literárna veda, literatúra faktu, odborná literatúra, poézia

Napísali o autorovi

Keby sme hľadali charakteristickú črtu jeho literárnokritickej a literárnovednej práce, mohli by sme povedať, že ju sprevádza múdra skepsa. Texty Petríkových prác pôsobia ako uvážlivé a uvážené súdy s citeľnou dávkou odstupu od posudzovaného či charakterizovaného diela; tento odstup, ktorý sa v texte jeho prác prejavuje ako konštanta, pramení v jeho osobnosti a v jeho celkovom kultúrnom a životnom postoji. Petrík z korpusu diel, ktoré preštudoval a o nich písal, si vyberá určité znaky, a treba povedať, že znaky najtypickejšie, ktoré zváži na pozadí iných príbuzných diel či postojov, a dospieva tak k vyzretým formuláciám a úsudku o veci. Uvážlivosť je u Petríka výsledkom prehľadu o diele či texte alebo literárnej osobnosti, ktorý sa zbavuje emočného vzťahu a, naopak, uprednostňuje intelektuálny pomer k skúmanému materiálu. Nemožno nevidieť v tejto vlastnosti celkom určitý a jednoznačný prameň vkusu, ktorý jeho textom dodáva ráz intelektuálnej elegancie.

Ján Števček

V literárnohistorickom výskume a v hodnotení literatúry 20. storočia patrí nezastupiteľné miesto literárnemu historikovi a kritikovi Vladimírovi Petríkovi. Už takmer štyri desaťročia bez prerušenia pôsobí v našom literárnom živote svojou vyrovnanosťou, ktorú uplatňuje priaznivo aj ako nenápadný organizátor vedeckého a literárneho diania. Vo svojej činnosti sa neprejavuje ako nekompromisný tvorca nových konceptov, nevstupuje do polemických súbojov, ale nevyhýba sa zaujať kritický postoj k názorom ohrozujúcim svojprávnosť všetkých duchovných hodnôt. Najmä pri sledovaní povojnovej literatúry dospel k poznaniu, na ktorom založil svoje presvedčenie uplatňované nielen v hodnotení literatúry, ale aj v praktickom pôsobení v nej. Vo Vladimírovi Petríkovi sa šťastným spôsobom spája literárnokritický prístup k literatúre s literárnohistorickým. Niekedy je ťažko určiť, ktorý prevažuje, pretože ani väčší časový odstup od obdobia či diela neposkytuje možnosť vzdať sa kritického hodnotenia, ktoré sa dostáva do popredia najmä v tých prípadoch, keď historik nemôže prijať ani jedno dobové hodnotenie.

            Milan Hamada