Vladimír Roy

17. 4. 1885
Adamovské Kochanovce
—  6. 2. 1936
Starý Smokovec-Nový Smokovec
Pseudonym:
Aeneas Phyllon, Dúžavin, Havran, Mir
Žáner:
literárna veda, poézia, próza

Životopis autora

Vladimír ROY v r. 1895 – 99 študoval na nižšom gymnáziu v Skalici, 1899 – 1905 na ev. lýceu v Bratislave, 1905 – 09 teológiu a filozofiu na ev. teologickej akadémii v Bratislave, 1910 – 11 na teologickej fakulte univerzity v Edinburghu. Po štúdiách bol ev. farárom v Púchove (1912 – 14 a 1919 – 25), r. 1927 – 34 v Bukovci, na dôchodku žil v Martine. V slov. literárnom kontexte predstavuje vedúceho básnika druhej vlny Slov. moderny. Nadviazal na tvorbu I. Kraska a J. Jesenského. Knižne debutoval epickou básňou venovanou M. R. Štefánikovi Náš Ikarus (1920). Ďalšie básnické zbierky: Keď miznú hmly, Rosou a tŕním (obe 1921), Cez závoj a Peruťou sudba máva (obe 1927). V období rokov 1927 – 36 napísal vyše 60 básní, z ktorých zostavil zbierku Zvlnený prameň (rkp., 1933), pričom časť z nej bola publikovaná až r. 1963 vo výbere z jeho tvorby Básne; príležitostné básne zhrnul do zbierky In memoriam (1934). Prózy Môjmu mladému životu, Čierna krv, Pri ohni a i. ostali v rkp. Písal aj politické, estetické a literárnohistorické úvahy a state (o P. O. Hviezdoslavovi, S. Chalupkovi, A. Jiráskovi, M. R. Štefánikovi, R. Browningovi a i.). Preklad z angličtiny (W. Shakespeare, Ch. Dickens, J. Galsworthy, W. Scott, O. Wilde, H. G. Wells a i.), z literatúry americkej (E. A. Poe a i.), francúzskej (V. Hugo, A. Dumas st., Ch. Baudelaire a i.), nemeckej (J. W. Goethe, H. Heine, R. M. Rilke, G. Hauptmann a i.), maďarskej (E. Ady, M. Jókai a i.) a nórskej (B. M. Bjørnson). Jeho básne zhudobnilo viacero skladateľov (V. Figuš-Bystrý, A. Moyzes a i.). Podľa nemeckého textu O. Schlemma preložil libreto pre operu J. L. Bellu Kováč Wieland.