Poézia sa v Kovalčíkovej tvorivej realizácii dotýka hlbinnej, bytostnej problémovosti človeka a sveta. Dalo by sa povedať, že báseň je v tomto zmysle cestou, ktorá zvýznamňuje a usmerňuje krok toho, kto sa na túto cestu vydal. Celé toto bytostné úsilie a smerovanie má však svoje zákonitosti: pravda poézie sa otvára len vo forme otázky. Schopnosť klásť otázky sa v Kovalčíkovej koncepcii tvorby viaže na schopnosť prenikať k esenciálnym problémom ľudskej existencie.
Ján Tazberík
Kovalčíkova reč je náročná. Nie je to čítanie na oddych, na rekreáciu, skôr na myšlienkovú tvorbu nadväzujúcu na filozoficko-básnické sny. Preto riadky nerýmuje, často ani nerytmizuje. Tento dizajn totiž môže odpútať pozornosť od ducha, od myšlienok, od podstaty. A Kovalčíkovi ide o ňu. Nemáme veľa básnikov, ktorí by sa substancionálne ponárali do filozofie, najmä do ontológie, do vedy o bytí. Záhada bytia sa vinie celou Kovalčíkovou tvorbou.
Šimon Ondruš
Vlastimil Kovalčík je básnikom vo filozofii a filozofom v poézii. Drží si túto svoju hľadačskú líniu od prvopočiatkov vstupovania do erbových znakov slovenskej poézie druhej polovice 20. storočia.
Pavol Števček
Svoje lekcie videnia uskutočňuje Kovalčík pomocou obrazov. No táto, vo svojej podstate vizuálna lyrika, ktorá ťaží z maliarsky fungujúceho slova, je niekedy priamo impresionistická, určuje si aj iný cieľ: učí vidieť.
Marian Grzesczak
