Debutoval básnickou zbierkou Prázdniny šestnásťročného (1965). Vyznal sa v nej z trvalého citového vzťahu ku kraju svojho detstva a mladosti – podunajskej rovine, k jej prírode, obyvateľom a k ich spôsobu života, poznačeného každodenným vzťahom k pôde. Využil pritom verbálnu skratku, priamočiaru obraznosť a experimentálny rým, takže jeho verše často majú až gnómický charakter. Túto svoju poetiku naplno rozvinul v ďalších básnických zbierkach. V nich básnicky vníma základnú konštantu tvaru kraja podunajskej nížiny a zároveň nespočetnosť jeho premien v každom ročnom období i v každej hodine dňa. A v tomto prostredí hľadá predovšetkým človeka. Človeka harmonicky spätého s charakterom prírody, pričom táto harmónia spočíva v tom, že človek si presne uvedomuje, čo má dať zemi, aby mu to vrátila tak, ako očakáva. Poézia V. Kondróta z deväťdesiatych rokov minulého storočia, ktorú prezentoval v knihách Zbierka nevyriešených úloh (1990), Zimopis (1992), Definície (1997), Mám bosé srdce (1999) a Súkromná modlitba (2001) je lyrickým záznamom pocitov človeka v meniacej sa dobe, keď jedinou zaručenou hodnotou sa mu vidí zázemie lásky, rodiny, životom overené priateľstvo a poézia.
Jaroslav Rezník
