Obč. m. Dvončová. Študovala na učiteľskom ústave v Bratislave, kde r. 1926 maturovala, 1948 – 52 diaľkovo na Pedagogickej fakulte Slov. univerzity. R. 1926 – 33 pôsobila ako učiteľka v Ježkovej Vsi, 1933 – 37 v Malých Hyndiciach, 1937 – 40 v Zázrivej, 1940 – 42 v Očovej, 1942 – 52 v Bratislave-Rači, kde bola od r. 1952 redaktorkou vo vydavateľstve Tatran a kde od 1965 žila na dôchodku. Knižne debutovala historickým románom z čias tureckých nájazdov na Slovensko Arnaut (1944), spracovanom na základe záznamov vo farskej kronike v Očovej. Potom sa venovala poézii pre deti, ktorú vydala v knižkách Čudné prasiatko (1945), Vo víchre (1946) a leporelo Naša Vierka (1948), neskôr vydala leporelá Kúpil ježko dom (1971) a Prišiel vrabec, sadol na pec (1977). Autorka románov Panna Izabela (1963), Agnesa a Tizian (1972), biografickej prózy Divotvorný lekár z Rudna (1972), dievčenského ľúbostného románu Netykavka (1974), z čias panovania Márie Terézie a Jozefa II.: Ondrejova kráľovná (1977) a Pani z Kamenného domu (1979), knižky troch noviel Traja kniežací jazdci (1980) a románu Čákova Katarína (1984). Venovala sa aj kultúrnej publicistike, recenzistike a prekladaniu z češtiny.
