Po časopiseckých začiatkoch – publicistické príspevky a básne uverejňovala v časopisoch Nový svet, Mladá tvorba, Kultúrny život a Slovenské pohľady – debutovala básnickou zbierkou Jablká plné hviezd. Inšpiračným zdrojom jej poézie boli spomienky na detstvo, príroda a láska. V expresívno-reflexívnej lyrike rezonujú tóny pokory, ale aj apelatívnosti (Vyhnanie z raja). Neskôr svoj tvorivý záujem rozšírila o tvorbu pre deti. Stala sa autorkou, ktorá protestovala proti prázdnej pompéznosti a potláčaniu slobodného myslenia. Podobne ako H. Ch. Andersen výmyslom oživovala veci a do ich existencie vkladala ľudský rozmer, čím vytvárala pôsobivé obrazy na rozhraní sna a reality. Presvedčivý dôkaz o tom podala v knižke Svietnik s holubičkou. V nej do snových videní chorého dievčatka votkala príbehy dvoch sviec, ktorých hlbší význam je odhalený, keď sa ich osud symbolicky prepojí s osudom dievčatka – ak chceš zmysluplne žiť, musíš svietiť. Vo filozofickom podtexte tak rezonuje vzťah slobody a otroctva, hrdosti a pokory. Nie je to inak ani v pestrom súbore autorských rozprávok Kľúč od každých dverí. Tie sa pre autorku stávajú azylom, formou úteku do sveta krásy a fantázie, ktorého humanistické posolstvo je rovnako zrozumiteľné dospelému, ako aj detskému čitateľovi. Pod zámienkou, že text obsahuje metaforické narážky na normalizačný režim, bola táto kniha zošrotovaná. Po rokoch vynúteného mlčania sa poetka prihlásila treťou zbierkou pre dospelých Pierko po pierku, ktorá je lyrickým záznamom jej životných skúseností. Predovšetkým jej druhá časť s názvom Koniec leta je svedectvom o vstupe vojsk do Československa v r. 1968. Autorkinou poslednou poetickou výpoveďou je útla básnická zbierka Ucho ihly.
