Zlatko Klátik

24. 1. 1922
Stará Pazova (Juhoslávia)
—  24. 8. 1990
Bratislava
Pseudonym:
Jaroslav

Životopis autora

ZLatko KLÁTIK v r. 1932 – 36 študoval na gymnáziách v Novom Sade a vo Vukovare, 1936 – 41 na učiteľskom ústave v Sombore, 1945 – 46 na Vyššej pedagogickej škole v Novom Sade, 1946 – 52 diaľkovo na filozofických fakultách univerzít v Belehrade a v Bratislave. R. 1941 – 43 pôsobil ako učiteľ na menšinových školách vo Velkom Središti,  Ljubnej, Lugu a v Erdeviku, 1943 – 44 sa zapojil ako  partizán do juhoslovanského protifašistického odboja, 1945 šéfredaktor časopisu Hlas ľudu, 1946 – 49 prof. na slov. gymnáziu v Báčskom Petrovci. R. 1949 prišiel na Slovensko, 1950 prof. na gymnáziu v Topoľčanoch, 1950 – 52 redaktor časopisov Čs. zväzu mládeže, 1952 – 60 pracovník Zväzu slov. spisovateľov, 1960 – 64 vedecký pracovník Čs.-sovietskeho inštitútu SAV, 1964 – 73 Ústavu svetovej literatúry a jazykov SAV, od r. 1973 Literárnovedného ústavu SAV v Bratislave. Sprvu sa venoval umeleckej tvorbe pre deti a mládež, postupne sa však preorientoval na literárnu vedu, v jeho bádateľskej činnosti dominovala oblasť detskej literatúry a slov.-juhoslovanských vzťahov. Autor zbierky veršov pre deti V boji a pokoji (1946) a Hurá, pionieri! (1951), detských kníh - krátkych próz a noviel Neodovzdaný odkaz (1960) a Zázračná puška (1963), súboru próz Rozprávky spod slnečníka (1964) a Tulák a Čakanka (1978), monografií Fraňo Kráľ, zakladateľ slovenskej socialistickej literatúry pre mládež (1953), Ľudmila Podjavorinská a detská literatúra (1955), Ondrejovov mýtus o slobode (1969), Ľudmila Podjavorinská (1972) a Album Ľudmily Podjavorinskej (1978); život a dielo M. Rázusovej-Martákovej analyzoval v knihe Poetka detstva a bolesti (1957), rozprávky H. Ch. Andersena v práci Veľký rozprávkar (1962), tvorbu J. C. Hronského v monografii Krajina plná detstva (1971), literárnohistorické a kritické pohľady na literatúru pre deti a mládež zhrnul v knihe Slovo, kľúč k detstvu (1975), autor knihy Svetová literatúra pre mládež (1978). Okrem detskej literatúry sa od r. 1960 systematicky zaoberal literárnou komparatistikou a juhoslovanistikou. Slov.-juhoslovanské vzťahy  priblížil v monografiách Štúrovci a Juhoslovania (1965) a Slovenská a juhoslovanská literatúra (1985) i v širšie koncipovanom diele Slovenský a slovanský romantizmus (1977). Genézu slov. cestopisnej literatúry spracoval v monografii Vývin slovenského cestopisu (1968). Ako editor zostavil viacero čítaniek, pripravil učebnice literárnej výchovy a pod.