Môj život sa dá nazvať klasickou Dobšinského rozprávkou. Stretáva sa v ňom dobro so zlom, občas je plný hororu. Občas hľadám ako chudobná bosonohá pastierka zlatý roh hojnosti. A hlavne, vždy verím na princa, čo príde pre mňa a vyslobodí ma z pazúrov draka.
Mám rada samotu, som nedefinovateľná, vetroplach, ale smutný, nesmiem sa zamilovať, lebo potom je to so mnou na nevydržanie.