Zuzana Mojžišová sa vo svojej prozaickej tvorbe sústreďuje na zobrazovanie protagonistiek v ťaživých situáciách. Odľahčuje ich však hravo-ironizujúcim rozprávaním, ktoré je ladené nostalgicky. Kým v jej debute dominuje provokatívnosť a dôraz na absurdnosť situácií, neskôr sa sústreďuje na ironické zobrazovanie každodenného rodinného života. Vo svojej nostalgickej novele Génius loci prepája tento osobný pohľad s dejinnými udalosťami 20. storočia, pričom podnety čerpá i z minulosti vlastnej rodiny.