Zuzana Štelbaská vstúpila do sveta literatúry knihami pre (pred)školákov, ktoré vyzývajú rodiny na dialogizované čítanie. Zatiaľ čo explicitné posolstvo debutu Mami, kúp mi psa! (2014) možno tušiť už z titulu osvetovo ladenej zbierky poviedok, Zornička (2015) a Filipko (2016) vstupujú do čarovného sveta prírody popretkávaného detskou hravosťou a fantáziou, dávajúc tak priestor na učenie sa zážitkom. Najsilnejším motívom charakterizujúcim Štelbaskej tvorbu je rodina. Nemusí vždy napĺňať konvenčné predstavy, avšak je symbolom istoty a bezpečia pre všetkých detských i dospievajúcich literárnych hrdinov. V debute autorky stelesňuje trpezlivosť a pochopenie detského sna starý otec, súrodenci Zornička a Filipko zas nachádzajú oporu, prirodzene, u svojej mamičky. Tá do detských dobrodružných výprav nezasahuje rodičovskou útlocitnosťou, skôr povzbudzuje zvedavosť a ochotu poznávať - vnímavý dospelý čitateľ rýchlo vytuší naznačený leitmotív próz. Protagonisti príbehov zažívajú dobrodružstvá, oscilujúc na hranici reality a ich fantázie, čím dostávajú priestor animálni hrdinovia, aby sa stali partnermi detí a nositeľmi poznania (nie poučovania). Spomínané tituly autorka obsahovo koncipovala tak, aby poskytli priestor na dialogizované a s trochou kreativity aj dramatizované čítanie. Štylistika próz je jednoduchá, prispôsobená veku čitateľov so zmyslom pre vtipné slovné hračky a školský slang.
Vysokú mieru stotožnenia sa adolescentného čitateľa s knižným hrdinom vykazuje poviedková trojdielna séria, ktorá sa rýchlo dostala do pozornosti Young adult literatúry. Protagonistami zbierok Trinásťroční (2017), 14-roční (2017) a 15-roční (2018) sú mladí ľudia žijúci v rôznom sociálnom prostredí, ale hlavne v odlišných časopriestoroch. Autorka neváhala siahnuť do dávnej minulosti, ale ponúkla aj futuristický pohľad rodinného života, otvárajúc tému hodnôt v záplave technických vymožeností a materialisticky orientovaného bytia. Štelbaská neskĺzla do moralizovania. Svojich neplnoletých protagonistov necháva napospas emočným zápasom a miestami neracionálnym rozhodnutiam prislúchajúcim veku. V každej z trojice zbierok načrtáva portréty násťročných hrdinov v komplikovanej životnej situácii, akou môže byť neprijatie rovesníkmi, závislosť od sociálnych sietí, nespokojnosť so svojím vzhľadom, nekonvenčný vzhľad či pôvod hrdinu, citová vyprahnutosť alebo naopak ľúbostné vzplanutie v čase vojny a i. Texty sú ľahko čitateľné, dynamický dej je oslobodený od zbytočne patetických gest, hyperbolizácie negatívnych javov a predvídateľných koncov. Rozprávačmi sú tak ženské, ako aj mužské postavy a svojmu čitateľovi sa prihovárajú jazykom adekvátnym veku i dobe, v ktorej žijú. Ideové posolstvo príbehov, niekedy viac, inokedy menej zjavné, má v týchto zbierkach šancu osloviť svojho prijímateľa.
Tematicky obdobné sú (Takmer) dospelé poviedky (2018) pre čerstvo plnoletých čitateľov. Štelbaskej sprvu hravý, veselý, neskôr romantický a zádumčivý štýl ustupuje drsnejšiemu jazyku i konaniu hrdinov, do dynamického textu sa dostáva aj niekoľko intímnych scén. Zaujímavou je forma narácie, príbehy podáva animálny rozprávač, svetaznalý, cynický kocúr Lancelot a mačka Ginevra, obaja patriaci hlavnej postave Maríne. Príhody sa navzájom dopĺňajú, postupne odhaľujú motívy konania protagonistov. Citujúc anotáciu, „hrdinovia tesne pred dospelosťou zažívajú svoje trápne, tragikomické a mysteriózne zážitky prvých vzťahov (...)“ možno opäť potvrdiť, že tvorba slovenskej autorky Zuzany Štelbaskej kráča v ústrety čitateľskému vkusu väčšiny dospievajúcich a mladých dospelých.