Zuzana Štelbaská

21. 8. 1978
Prešov
Žáner:
literatúra faktu, pre deti a mládež, rozhlasová tvorba

Komplexná charakteristika

Zuzana Štelbaská vstúpila do sveta literatúry knihami pre (pred)školákov, ktoré vyzývajú rodiny na dialogizované čítanie. Zatiaľ čo explicitné posolstvo debutu Mami, kúp mi psa! (2014) možno tušiť už z titulu osvetovo ladenej zbierky poviedok, Zornička (2015) a Filipko (2016) vstupujú do čarovného sveta prírody popretkávaného detskou hravosťou a fantáziou, dávajúc tak priestor na učenie sa zážitkom. Najsilnejším motívom charakterizujúcim Štelbaskej tvorbu je rodina. Nemusí vždy napĺňať konvenčné predstavy, avšak je symbolom istoty a bezpečia pre všetkých detských i dospievajúcich literárnych hrdinov. V debute autorky stelesňuje trpezlivosť a pochopenie detského sna starý otec, súrodenci Zornička a Filipko zas nachádzajú oporu, prirodzene, u svojej mamičky. Tá do detských dobrodružných výprav nezasahuje rodičovskou útlocitnosťou, skôr povzbudzuje zvedavosť a ochotu poznávať - vnímavý dospelý čitateľ rýchlo vytuší naznačený leitmotív próz. Protagonisti príbehov zažívajú dobrodružstvá, oscilujúc na hranici reality a ich fantázie, čím dostávajú priestor animálni hrdinovia, aby sa stali partnermi detí a nositeľmi poznania (nie poučovania). Spomínané tituly autorka obsahovo koncipovala tak, aby poskytli priestor na dialogizované a s trochou kreativity aj dramatizované čítanie. Štylistika próz je jednoduchá, prispôsobená veku čitateľov so zmyslom pre vtipné slovné hračky a školský slang.
Vysokú mieru stotožnenia sa adolescentného čitateľa s knižným hrdinom vykazuje poviedková trojdielna séria, ktorá sa rýchlo dostala do pozornosti Young adult literatúry. Protagonistami zbierok Trinásťroční (2017), 14-roční (2017) a 15-roční (2018) sú mladí ľudia žijúci v rôznom sociálnom prostredí, ale hlavne v odlišných časopriestoroch. Autorka neváhala siahnuť do dávnej minulosti, ale ponúkla aj futuristický pohľad rodinného života, otvárajúc tému hodnôt v záplave technických vymožeností a materialisticky orientovaného bytia. Štelbaská neskĺzla do moralizovania. Svojich neplnoletých protagonistov necháva napospas emočným zápasom a miestami neracionálnym rozhodnutiam prislúchajúcim veku. V každej z trojice zbierok načrtáva portréty násťročných hrdinov v komplikovanej životnej situácii, akou môže byť neprijatie rovesníkmi, závislosť od sociálnych sietí, nespokojnosť so svojím vzhľadom, nekonvenčný vzhľad či pôvod hrdinu, citová vyprahnutosť alebo naopak ľúbostné vzplanutie v čase vojny a i. Texty sú ľahko čitateľné, dynamický dej je oslobodený od zbytočne patetických gest, hyperbolizácie negatívnych javov a predvídateľných koncov. Rozprávačmi sú tak ženské, ako aj mužské postavy a svojmu čitateľovi sa prihovárajú jazykom adekvátnym veku i dobe, v ktorej žijú. Ideové posolstvo príbehov, niekedy viac, inokedy menej zjavné, má v týchto zbierkach šancu osloviť svojho prijímateľa.
Tematicky obdobné sú (Takmer) dospelé poviedky (2018) pre čerstvo plnoletých čitateľov. Štelbaskej sprvu hravý, veselý, neskôr romantický a zádumčivý štýl ustupuje drsnejšiemu jazyku i konaniu hrdinov, do dynamického textu sa dostáva aj niekoľko intímnych scén. Zaujímavou je forma narácie, príbehy podáva animálny rozprávač, svetaznalý, cynický kocúr Lancelot a mačka Ginevra, obaja patriaci hlavnej postave Maríne. Príhody sa navzájom dopĺňajú, postupne odhaľujú motívy konania protagonistov. Citujúc anotáciu, „hrdinovia tesne pred dospelosťou zažívajú svoje trápne, tragikomické a mysteriózne zážitky prvých vzťahov (...)“ možno opäť potvrdiť, že tvorba slovenskej autorky Zuzany Štelbaskej kráča v ústrety čitateľskému vkusu väčšiny dospievajúcich a mladých dospelých.

Alena Štrompová, august 2018