Dalo by sa povedať, že písanie pre mňa predstavuje únik z reality. Ale nie v tom obvyklom zmysle, že v skutočnom živote trpím, alebo že keď sa mi stane niečo nepríjemné, tak si sadnem a začnem písať. Práveže to funguje presne naopak – keď som v zlom psychickom stave, písať nedokážem, nápady neprichádzajú. Píšem len vtedy, keď sa cítim dobre a spokojne. Vtedy z tohto sveta ’vypadnem’, stanem sa hlavnou hrdinkou v jej svete a späť sa vrátim, až keď je čas skončiť.
(...) už som zaškatuľkovaná ako „tá čo píše denníky“ a z toho sa ťažko dostanem. Preto som napísala knihy Dievča z minulosti a Ako z románu, aby som dokázala, že viem stvoriť aj niečo iné, ako „obyčajné denníky“.
Knihy sú môj svet, rada oddychujem zasa pri ich čítaní. A chodím na prechádzky s Maxom do prírody. Bývam pri Devínskej Kobyle, máme výborné možnosti na turistiku. To je môj každodenný oddych – upratanie si hlavy po písaní. Úplne ma to odpúta a vtedy aj dostávam najlepšie nápady.
Ženy o sebe (Zuzka Šulajová). In: Knižná revue, roč. XXIV, 2. 4. 2014, č. 7, s. 20.
