BRATISLAVA. Pred troma rokmi rozbehla medzinárodná organizácia Fórum slovanských kultúr, sídliaca v Slovinsku, projekt s názvom Sto slovanských románov. Desať krajín, v ktorých sa hovorí slovanským jazykom, vydalo desať svojich autorov, ktorých romány sa vzájomne preložia do jazykov ostatných krajín združených v projekte.

Krajiny hovoriace slovanskými jazykmi by tak chceli prekonať tradičnú traumu a ukázať, že ich literatúra a kultúra stoja vo svete za to. Následne by totiž organizácia chcela sprostredkovať aj preklady týchto románov do západných jazykov.

Časový horizont zavŕšenia projektu je však od začiatku neistý. Zatiaľ sa financuje zo zdrojov spomínaného Fóra slovanských kultúr, do ktorého pokladnice prispievajú všetky členské štáty. K dispozícii nie sú ani potrební prekladatelia.

Na Slovensku zastrešuje projekt Literárne informačné centrum. O výbere našich románov rozhodlo päť literárnych inštitúcií pred dvoma rokmi. Literárne informačné centrum  pripustilo, že dnes by výber mohol byť aj iný vzhľadom na pribúdajúce kvalitné romány súčasných autorov. Výber nebol limitovaný vekom autorov ani už existujúcimi prekladmi vybraných románov.

Do desiatky slovenských románov sa dostali Pomocník a Agáty Ladislava Balleka, Nenapísaný román Stanislava Rakúsa, Ornament Vincenta Šikulu, Rozum Rudolfa Slobodu, Marek koniar a uhorský pápež Jána Johanidesa, Posledný kôň Pompejí Pavla Vilikovského, Koniec hry Dušana Mitanu, Psy sa ženia Petra Jaroša, Lampa Dušana Kužela a Tábor padlých žien Antona Baláža.

Z našich autorov sa zatiaľ prekladá do slovinčiny Ladislav Ballek, z ruštiny do slovenčiny sa prekladá ruský román Oľgy Slavnikovej 2017.

V Bratislave pri tejto príležitosti predstavili prvú vydanú knihu tohto projektu - román Volám sa Damián od slovinskej autorky Suzany Tratnik v preklade Stanislavy Chrobákovej Repar. Autorka je aktivistkou lesbického hnutia a nositeľkou Ceny Prešernovej nadácie za zbierku poviedok Vzporednice.

„Sama som bola prekvapená, keď som svoj román našla na zozname," povedala na prezentácii svojej knihy v Bratislave. „Môj román vyšiel pred niekoľkými rokmi a až teraz sa dostáva do širšej pozornosti." Autorka v príbehu naráža na problematiku rodových identít a konštrukcie rodu.

 Eva Andrejčáková