Vyhľadávanie
V krajine, kde sa piesok lial a knižky sypali
16. medzinárodný knižný veľtrh Svet knihy v Prahe
13. – 16. mája 2010
Kapitola prvá: Hlasy domácich
Písať o českej literatúre na Svete knihy nie je ľahké. Vzhľadom na to, že z českej literatúry sa u nás neprekladá, knižky prúdia cez hranicu slobodne, nekontrolovateľne bez zreteľnejšieho povedomia hodnotových kritérií. Ani knižný veľtrh neposkytuje veľa príležitostí zorientovať sa v nich. Predsa len zopár postrehov prenesených cez Moravu.
Cenu Jiřího Ortena, českú obdobu Ceny Ivana Kraska, ktorú každoročne udeľuje Zväz českých vydavateľov a kníhkupcov, získal v tomto roku dvadsaťtriročný básnik Jan Těsnohlídek ml. za knižku Násilí bez předsudků. Nepatetické, trýznivé verše o veciach, ktoré by mladíka zdanlivo nemali a nemuseli trápiť (rodina, osudy o generáciu starších ľudí) – sú aj bez lacných efektov „prekvapivé“. Těsnohlídek zaujal predovšetkým presahom citovosti a schopnosťou zachovať odstup bez straty presvedčivosti. Ďalšími nominovanými boli Jan Němec s poviedkovou zbierkou Hra pro čtyři ruce a Kateřina Tučková s románom Vyhnání Gerty Schnirch, v ktorom sa odvážne zmocnila témy odsunu Nemcov po druhej svetovej vojne (mimochodom kniha získala Cenu čitateľov Magnesia Litera). Táto téma zatiaľ nie je v slovenskej beletrii spracovaná.
Jednou z tém veľtrhu bola literatúra pre deti a mládež, a tak som absolvoval priehrštie pôvabnej nonsensovej poézie knižky Radka Malého Kam až smí smích a čítanie z knižky Lidožrouti se vracejí, v ktorej básnik Pavel Šrut svojrázne zužitkoval skúsenosti zo svojho diplomatického pôsobenia. Dielko sprevádzajú ilustrácie Galiny Miklínovej. S tvorbou spomenutej autorky som mal tú česť aj v inej podobe – prostredníctvom pásma zaujímavých animovaných filmov.
Pokiaľ ide o účasť ilustrátorov, jednou z nesporne najveľkolepejších knižiek prezentovaných na veľtrhu bola monografia Autobornografie, výber z tvorby jubilujúceho osemdesiatnika Adolfa Borna. Publikáciu vydalo Vydavateľstvo Slovart, prezentáciu moderoval jeho riaditeľ Juraj Heger.
Kapitola druhá: Hlavní hostia
Čestným hosťom festivalu bolo Poľsko a jedným z cieľov mojej cesty bol polonofilský hlad. Uspokojený. Prozaik Wojciech Kuczok prezentoval knižku Smrad, za ktorú získal prestížnu cenu Niké. V románe píše o ponurom detstve v prostredí Sliezska, ukazuje rozklad tradičných štruktúr rodiny a na úskalia jej „tradičného patriarchálneho modelu“. Pre nás potešiteľný fakt, že knižka sa na Slovensku objavila niekoľko rokov pred českým prekladom. Neviem, či náhodou alebo zámerne sa stalo, že aj ďalší dvaja poľskí autori pochádzajú zo Sliezska, žijú tam a ich tvorba je regiónom výrazne ovplyvnená.
Marek Krajewski rozprával o sérii tiež už na Slovensku známych poľských detektívnych románov, odohrávajúcich sa v medzivojnovom období v centre Sliezska – Vroclave. Keďže v tom čase bolo mesto nemeckojazyčné, v tituloch románov figuruje ako Breslau (napr. Smrť v Breslau, Koniec sveta v Breslau). Spisovateľ, pôvodne filológ na univerzite, momentálne profesionálny spisovateľ, rozprával o vplyvoch Raymonda Chandlera, ale i Ladislava Fuchsa (Krajewski obdivuje jeho román Případ kriminálního rady), o blízkosti a odstupe od hlavnej postavy Eberharda Mocka – a predovšetkým o Vroclave, kde sa cyklus stal nesmierne populárny, takže momentálne si môžete kúpiť napríklad mapku mesta s lokalitami, v ktorých sa vyskytoval Eberhardt Mock. Zámer popularizovať históriu milovaného mesta strhujúcim príbehom tak dosiahol. Autor momentálne pracuje na sérii kníh z prostredia medzivojnového Ľvova. Z tohto mesta pochádza jeho matka, s niekoľko stotisíc Poliakmi prišla do Vroclavu z územia dnešnej Ukrajiny, aby nahradili nemecké obyvateľstvo.
V súvislosti s boomom retrodetektívky u našich severných susedov mi nedá nespomenúť cyklus románov z medzivojnovej Bratislavy od Ľuboša Juríka, ktorý ale takýto úspech u nás nezískal. So žánrom detektívky má veľa spoločné i najnovší román známej prozaičky Olgy Tokarczuk Vediem svoj pluh cez kosti mŕtvych. Vychádza z vraždy, no v konečnom dôsledku zasahuje skôr tému kolektívnej pamäti krajiny, prináša cezhraničný pohľad na Čechy a početné alúzie na Wiliama Blakea (aj názov pochádza z jeho básne). Spisovateľka uviedla, že knižku po úspešných, zložito komponovaných Bjegunoch, venovaných téme cestovania (román vyšiel v českom preklade), sa rozhodla požiadavky vydavateľstva naplniť oddychovým žánrom, ale napokon nevyhnutne došlo k presahu.
Jednoznačne najočakávanejšou poľskou autorkou bola nositeľka Nobelovej ceny, poetka Wislawa Szymborska, ktorej v češtine vlani vyšiel výber z poézie Okamžik. Dvojtečka. Tady. Záujem vzbudil aj autor z opačného konca literárneho spektra, tvorca dobrodružnej a historickej fantastiky Andrzej Sapkowski, ktorý prezentoval najnovší román Zmija, odohrávajúci sa v troch časových a dejových líniách na území Afganistanu.
Zaujímavý pohľad na moderné poľské dejiny ponúkla diskusia i knižka maďarského historika Isztvána Kovácsa Poľské dejiny očami susedov. Mihli sa témy: Katyň, nepokoje v rokoch 1956, rozličnosť národných pováh a rozdielny vývinový rytmus štátov v stredoeurópskom priestore. Okrem spisovateľov nemohla nezaujať výstava venovaná tvorbe známych poľských ilustrátorov detských knižiek s vtipnými textami (v poľštine) prístupnými pre detského prijímateľa.
Kapitola tretia: My
Slovenské poetky vo štvrtok večer v rámci veľtrhu otvorili cyklus pravidelných čítaní zo súčasnej slovenskej poézie a prózy v pražskej Café a kníhkupectve Fra. Svoju poéziu čítali dve slovenské poetky Dana Podracká a Mária Ferenčuhová. Podujatie vzniklo v spolupráci Literature Across Frontiers a Literárneho informačného centra. Autorské čítania Agite / Fra s. r. o. pripravujú Petr Borkovec a Karolína Jirkalová s podporou Ministerstva kultúry ČR. Komentáre k predstavovaným spisovateľkám, vrátane neprítomnej Mily Haugovej, predniesli české poetky Viola Fischerová, Marie Šťastná a básnik Petr Borkovec. Čítania budú každé dva mesiace prezentovať súčasnú slovenskú literatúru a otvárať tak nové možnosti prieniku slovenskej literatúry na českú kultúrnu scénu.
V spolupráci Literárneho informačného centra, Slovenského inštitútu v Prahe, Svetového združenia Slovákov v zahraničí, Slovenského literárneho klubu v ČR, Slovensko-českého klubu, MK SR a MK ČR sa uskutočnil v piatok v priestoroch Slovenského inštitútu v Prahe odborný seminár venovaný 150. výročiu narodenia Martina Kukučína, zapísaného do kalendára kultúrnych výročí UNESCO. Úvodné príhovory predniesli riaditeľ SI Vladimír Valovič, riaditeľ LIC Alexander Halvoník a predseda SZ SZ Vladimír Skalský. S odbornými referátmi vystúpili Ján Gbúr (Literárny portrét Martina Kukučína), Ivo Pospíšil (Typ Kukučínovy prózy a české souvislosti), Anna Holečková (Funkce češtiny v povídce Martina Kukučína Zápisky zo smutného domu), Dana Hučková (Pražské motívy v tvorbe Martina Kukučína) a Emil Charous (Jak jsem poznával Kukučína). Seminár moderovala Dana Podracká. Elektrizujúcim momentom seminára bola myšlienka Iva Pospíšila: „Jednou z najlepších vecí, ktoré mohli Slováci dať Európe a svetu, bol Martin Kukučín.“
Slovenský stánok ponúkol návštevníkom okrem približne 500 knižných noviniek z produkcie vyše 40 domácich vydavateľstiev aj nahliadnutie na našu nedávnu reprezentáciu v úlohe čestného hosťa na medzinárodnom veľtrhu detskej knihy v Bologni prostredníctvom publikácií vystavených v samostatných paneloch. Program priamo v stánku bol venovaný najnovším prekladom našich súčasných autorov do češtiny, ktoré vyšli v českých vydavateľstvách Paseka a Host s podporou LIC, Komisie SLOLIA. Jana Beňová počas autogramiády svojho románu Café Hyena s podtitulom Plán vyprovázení diskutovala so svojimi českými čitateľmi, ale aj so záujemcami o našu literatúru zo zámoria. Rovnako aj vedľa nej sediaci Pavol Rankov, ktorý podpisoval svoju knihu Stalo se prvního září (nebo někdy jindy). Obidva romány do češtiny preložil Miroslav Zelinský.
Na hlavnom pódiu v programe Cesta okolo seba sa Boris Filan rozprával na tému cestovania a poznávania odlišných kultúr so spisovateľom Jánom Litvákom a Rasťom Piškom, ktorý prečítal ukážku zo svojej knihy Hačava. Po zábavne ladenom programe Boris Filan podpisoval svoj najnovší román Klimtov bozk.
Slovenské mená zazneli i na vyhlasovaní cien Akademie science-fiction fantasy a hororu. Ocenenie v kategórii výtvarník si odniesol Michal Ivan, autor obálok väčšiny knižiek Juraja Červenáka; poetka a organizátorka fandomového hnutia Eva Kováčová získala cenu za dlhoročnú prácu, žiaľ, až posmrtne.
Miloš Ferko, Dana Podracká
