Vyhľadávanie
Katarína Sedláková ksedlakova@pravda.sk
Je iné prekladať knihy pre dospelých a knihy pre deti?
Detská knižka dá prekladateľovi niekedy zabrať viac ako kniha pre dospelých. Detské knihy používajú celkom iný jazyk, jednoduchý, zrozumiteľný, ale zároveň obohacujúci detské vnímanie. Preto prekladateľ má vždy vychádzať z veku čitateľa.
Prekvapuje vás, že deťom sa dnes vraj už nechce čítať?
K čítaniu musí rodič deti systematicky viesť. Ale aj tak sa to nemusí vždy podariť. Ja mám troch synov: najstarší syn čítal veľa a rád, prostredného som do čítania musela trochu nútiť. Keď však prelúskal Chalúpku strýčka Toma, vzápätí chytil Pišťankove Rivers of Babylon a odvtedy čítal ako drak. A najmladšieho knihy bavili tak striedavo, a dnes je to jeho povolanie.
Prečo by deti mali čítať?
Jednak preto, aby si rozšírili slovnú zásobu – deti, čo čítajú, majú oproti tým, ktoré len pozerajú televíziu, nepomerne bohatší slovník. A navyše im čítanie rozširuje duševný obzor.
Jediným receptom na to, ako deti priviesť k čítaniu, určite nie je Harry Potter. Ako znie ten váš?
Deti treba odmalička viesť k príbehom, snažiť sa ich zaujať. Každé dieťa zaujíma niečo iné. Moje vnučky milujú knižky o baletkách, ale dobrodružné knižky ich zatiaľ veľmi nebavia. A veľkú rolu hrajú aj ilustrácie. Ja ako dieťa som sa vyslovene bála vydania temných, „pichľavých“ ilustrácií Vincenta Hložníka. Z dnešných detských ilustrátorov by som vyzdvihla práce Petra Uchnára či Martiny Matlovičovej. Sú príjemne farebné, hravé, milé, vtipné.
Aká bola vaša najobľúbenejšia kniha v detstve?
Tých bolo! Ale milovala som knižku Edmonda de Amicis Srdce, patrila ešte mojej mame, bolo to staré predvojnové vydanie. Plakávala som pri nej a vedela som naspamäť celé pasáže.
Prekladanie je podobne osamelá činnosť ako písanie, nie je vám niekedy pri práci smutno?
Keď som bola prekladateľka v slobodnom povolaní, spustila som nohy z postele a bola som v práci. Spoločenský kontakt mi síce trochu chýbal, ale aspoň som sa mohla plne sústrediť na prácu. Na smútok pri preklade nie je čas, človeka vždy „rozveselí“ nejaký súrny termín.
Je kniha, ktorú by ste si netrúfli prekladať?
Pravdaže. Neviem prekladať technické texty a nikdy by som si netrúfla ani na Danteho. Toho u nás skvele preložil profesor Viliam Tručány. Mirke Vallovej sa podarilo zorganizovať nové vydanie Danteho Pekla s ilustráciami Marka Ormandíka, to je úžasný kultúrny čin, nádherná kniha!
Čím by slovenské detské knižky mohli na veľtrhu v Bologni zabodovať?
Ťažko sa to pripúšťa, ale pri detských knihách sú najdôležitejšie ilustrácie, nie príbehy. Aj v Bologni sa pozornosť sústreďuje na obrázky. Práve cez ilustrácie, ktoré nepotrebujú prekladateľa, môžu naše knihy zaujať zahraničné vydavateľstvá.
Sú slovenské knihy pre deti iné ako talianske?
Slovenské detské knihy sa odlišujú práve ilustráciami. Svet našu krajinu uznáva ako ilustrátorskú veľmoc aj vďaka Bienále ilustrácií Bratislava, ktoré Slovensko a naše detské knihy preslávilo. Krátko po BIB začal fungovať aj knižný veľtrh v Bologni, takže obe podujatia sú vlastne spolupútnikmi. O postavení slovenských detských kníh svedčí aj to, že tento rok je Slovensko na bolonskom veľtrhu čestným hosťom. Taliani nám tým vzdali hold.
Existuje kniha, ktorá má úspech u všetkých detí na svete?
Harry Potter dokázal, že sú také knihy. Zároveň však v každej krajine letí čosi iné. V Taliansku sa číta veľa komiksov, ktoré u nás neuspeli.
Aká kniha má šancu deti zaujať?
Silu ilustrácií som už spomínala. Dôležitý je aj kvalitný príbeh, ten si srdcia čitateľov získa vždy.
Stačí, aby kniha deti len pobavila?
Určite nie, dobrá kniha im musí dať aj čosi navyše, akúsi citovú injekciu, ukázať im nový svet, a to všetko za vysokých estetických kvalít.
Akú knihu ste mali v detstve najradšej?
Andersenove rozprávky – najmä Dievčatko so zápalkami a Snehovú kráľovnú, ale rada som čítala aj Vinnetoua.
Čo je prekladateľova nočná mora? Zradná slovná hračka alebo predstava, že ľudia prestanú čítať?
Toho sa nebojím, myslím si, že kniha je nezničiteľná. Vždy sa bude čítať. Odborníci predpovedajú boom elektronického čítania, ale podľa mňa vôňu stránok papierovej knihy nič nenahradí. Nočnou morou pre mňa boli skôr vydavateľské termíny. A desí ma aj predstava, že mi pri preklade čosi ušlo a v knihe zostane chybička či nepresnosť.
