24. medzinárodný knižný veľtrh Salon du Livre

Objavovanie súčasnej čínskej literatúry

V Paríži sa uskutočnil 24. medzinárodný knižný veľtrh Salon du Livre (19. – 24. marca 2004), ktorého hlavným usporiadateľom bol francúzsky Národný syndikát vydavateľov a čestným hosťom Čína. Čínska literatúra dominovala vo francúzskych kníhkupectvách vďaka kampani Za objavovaním čínskeho písomníctva už od januára. Do kampane sa zapojilo približne 400 kníhkupectiev v celom Francúzsku, ktoré prezentovali 22 nových preložených titulov čínskych autorov najmä z vydavateľstiev Bleu de Chine, l´Aube, Seuil, Philippe Picquier a ďalších. Kníhkupectvá zároveň súťažili o najkrajší výklad s čínskymi titulmi. Súťaž vyhodnotili na veľtrhu počas dňa určeného profesionálom (pondelok). Priamo na výstavisku zastupovalo čínsku literatúru 20 tisíc titulov v origináli aj vo francúzskych prekladoch a s čitateľmi sa stretlo na besedách či autogramiádach takmer štyridsať pozvaných autorov z Číny, Taiwanu a Honkongu.

Kniha – nástroj vzdelania a humanizmu

Počas šiestich dní sa na ploche výstaviska (50 tisíc štvorcových metrov) stretli zástupcovia 1200 vydavateľov, z toho 300 zahraničných z 25 krajín, 1850 autorov a ilustrátorov na 400 odborných besedách a 2500 autogramiádach s takmer 200 tisíc návštevníkmi. Napriek zvýšeným bezpečnostným opatreniam v súvislosti s bombovými teroristickými útokmi 11. marca v Madride sa očakávaný počet návštevníkov neznížil. Knihám a knižnej kultúre v každom jej význame venovali pozornosť médiá s celoštátnou pôsobnosťou i so zahraničným vysielaním, plagátmi Salónu boli vyzdobené dopravné linky smerujúce k Porte de Versailles, bilboardy v staniciach metra upozorňovali na najväčšiu knižnú webovú stránku www.electre.com. Jednoducho, pre Paríž je sviatok knihy posvätný a knižný salón je marcovou udalosťou číslo jeden.

Cieľom 24. ročníka Salon du Livre bolo okrem boja proti negramotnosti upozorniť na možnosti rozvoja čítania v nemocničnom prostredí, na pomoc malým vydavateľstvám, na sprístupnenie literatúry študentom, na profesionálnu spoluprácu a zabezpečenie medzinárodného profesionálneho postavenia vydavateľov a kníhkupcov. Konkrétnymi príspevkami na splnenie týchto zámerov bola napríklad burza originálov komiksov, z ktorej výťažok venovali Inštitútu Gustava Roussyho, európskemu centru na liečenie rakoviny. Po prvý raz mali tento rok študenti polovičné vstupné počas celého veľtrhu. Vďaka akcii nazvanej ,,odrazový mostík“ (trampoline) budú malé vydavateľstvá ekonomicky zvýhodňované.

Slovenčina srdcia láme

Národnú prezentáciu Slovenska pripravilo Literárne informačné centrum, prezentovala sa na nej dvadsiatka vydavateľov približne 250 titulmi. Francúzski vydavatelia, ale aj bežní návštevníci prejavovali záujem najmä o učebnice slovenčiny, prekladové slovníky, publikácie o Slovensku alebo jednotlivých mestách či regiónoch. Zvýšený záujem o slovenčinu súvisí nielen s investíciami francúzskych firiem na Slovensku, ale neraz vyplýva z čisto súkromných pohnútok. Istý mladý Francúz sa zapísal na jazykový kurz slovenčiny, pretože chce dokázať vážny záujem o svoju priateľku na Slovensku a v lete ju chce takto prekvapiť. Verme, že láska mu pomôže zdolať všetky prekážky pri zháňaní učebných textov slovenčiny. Prakticky neexistuje nijaká učebnica slovenčiny špeciálne pre Francúzov. Lektori slovenčiny si prispôsobujú učebnicu češtiny a pomáhajú si vlastnými textami. Skôr odradiť ako podnietiť ženbychtivých či podnikavých Francúzov, aby sa učili po slovensky, môže aj situácia s prekladovými slovníkmi. Kto si nájde záľubu v našej krajine a našej reči, nemá to ľahké. Aj dievča, ktoré robí drahoty, vzbudzuje spočiatku väčší záujem, ale môže sa stať, že ak to preženie a nespraví ústretový krok v pravý čas, zostane na ocot. Zdá sa, že pre slovenčinu ten pravý čas už nastal. Veď Európska únia je o vzájomnej komunikácii, kde partneri – intímni či obchodní – chcú dokázať skutočný záujem o toho druhého aj tým, že sa naučia jeho jazyk. Naši lexikografi a vydavatelia by už nemali len cudne klopiť zrak pred záujmom o slovensko-inojazyčné slovníky, ale mali by mu vyjsť aspoň na polcestu v ústrety. Inak môže naša ,,ľúbozvučná“ zoctovatieť.

Európanstvo bez gulášu a bez folklóru

V expozícii slovenskej knižnej produkcie v národnom stánku na Salon du Livre sa prezentovali nielen najnovšie tituly z 20 vydavateľstiev, ale aj  kolekcia najkrajších kníh za vlaňajší rok a preklady slovenskej literatúry do francúzštiny. V samostatnom priestore vyhradenom deťom – Espace jeunesse – pripravili malú výstavu originálov ilustrácií naši výtvarníci, ktorí sa osobne zúčastnili na veľtrhu, Daniel Pastirčák, Miloš Kopták a z Prahy Juraj Horváth. Z vonkajšej strany zdobili tento priestor plagáty vlaňajšieho BIB-u a veľký nápis Bratislava. Záujem o slovenskú plagátovú tvorbu prejavili návštevníci svojráznym spôsobom hneď prvý deň veľtrhu. Z piatich plagátov zostali na stene len tri. Pokladali sme to za prejav uznania.

Keďže svet kníh je živý organizmus, životaschopnosť na takom intenzívne pulzujúcom stretnutí, ako je medzinárodný knižný salón, nestačí dokázať len pasívnou prítomnosťou. Preto aj našu národnú expozíciu dopĺňalo viacero sprievodných podujatí. Autorkou, zväčša i moderátorkou a tlmočníčkou jednotlivých programov, ktoré sa konali priamo na výstavisku, ale aj v Slovenskom a Maďarskom inštitúte a na Inštitúte východných jazykov a kultúr INALCO (l' Institut national des langues te civilisations oriental) v Paríži, bola vedúca zahraničných aktivít LIC Miroslava Vallová.

Akýmsi slávnostným úvodom týchto programov bol poetický večer slovenských a českých autorov na Slovenskom inštitúte, na ktorom sa zúčastnila aj veľvyslankyňa SR vo Francúzsku Mária Krásnohorská. Pani veľvyslankyňa prejavila svoju priazeň našej literatúre a knižnej kultúre nielen návštevou nášho stánku, ale aj účasťou na prezentácii našich a českých spisovateľov na výstavisku. Autorkou scenára poetického piatkového večera bola prekladateľka a poetka Jana Boxbergerová, a tak do programu zaradila verše slovenských a českých autorov, ktorí sú jej najbližší. Väčšinu veršov aj sama preložila do francúzštiny. Českí autori básnik Zbyněk Hejda a prozaici Miloš Urban a v Paríži žijúci Patrik Ouředník predniesli ukážky svojej tvorby osobne.

Model spoločnej prezentácie českých a slovenských autorov, zo Slovenska doplnený aj maďarským spisovateľom Lajosom Grendelom, mal aj sobotňajší program na výstavisku a ukázalo sa, že to bola dobrá voľba. Konkrétnymi ukážkami z diel Daniela Pastirčáka, Lajosa Grendela, z českých autorov Zbyňka Hejdu a Miloša Urbana, ale najmä v besede, ktorej hlavnou témou bol prínos našich literatúr k veľkým západoeurópskym literatúram, si poslucháči mohli vytvoriť pestrý, i keď len čiastkový obraz o našich literatúrach, o tom, čo majú spoločné a v čom sa odlišujú. Nazdávam sa, že najlepším dôkazom nášho európanstva je aj pre veľkú západnú literatúru práve tvorba Lajosa Grendela. Nielen preto, že francúzski čitatelia si môžu prečítať jeho knihy Príď kráľovstvo tvojeEinsteinove zvony vo francúzštine a že téma rúcania komunistických a postkomunistických mýtov je pre nich zaujímavá, ale najmä preto, že obdobný prípad vo francúzskej literatúre nenájdeme, aby autor žijúci vo Francúzsku vydával knihy najskôr vo svojej materskej reči a aby sa až potom vydávali vo francúzštine. Ak sa chce autor vo Francúzsku presadiť, musí publikovať po francúzsky. To platí aj pre spomínaného nositeľa Nobelovej ceny Kao Sing-ťiena. Takže k pestrému obrazu Slovenska pre niektorých Francúzov neprispieva odteraz len folklór či vôňa maďarského gulášu, ale aj maďarská literatúra, ktorá sa rodí na Slovensku a zobrazuje naše pomery.

Spoločná reč farieb a tvarov

Istá dávka spolupatričnosti Slovákov a Čechov pred spoločným vstupom do Európskej únie, s čím súvisí aj zvýšený záujem Francúzov o našu kultúru a náš jazyk, sa sympaticky prejavila aj na improvizovanom vystúpení Patrika Ouředníka v programe na Inštitúte INALCO, ale najmä pri prezentácii tvorby ilustrátorov. Hoci pražský výtvarník Juraj Horváth (rodák z Devínskej Novej Vsi) s manželkou viedol zaujímavé tvorivé dielne v drese, vlastne v montérkach českého vydavateľského domu Bilbao, vzájomne priaznivo sa dopĺňali programom aj na výstavných paneloch so slovenskými ilustrátormi Milošom Koptákom a Danielom Pastirčákom. Rovnako ako Horváthovci dokázali strhnúť deti k vytváraniu rozmanitých obrázkov pomocou jednoduchých pečiatok, uvoľnili si fantáziu nad čiastočne prekrytými reklamnými stránkami z časopisov, ktoré im pripravil Miloš Kopták. S najkrajšími prácami sa budete môcť zoznámiť na webovej stránke LIC.

Našu účasť na Salon du Livre možno stručne charakterizovať ako veľmi úspešnú, a to vďaka osobnej zanietenosti jej hlavnej organizátorky, ako aj ľudí, ktorí boli ochotní bez nároku na honorár prispieť k programom. Nemožno však zaspať na vavrínoch. Budúci úspech závisí aj od toho, ako sa poučíme z chýb, aby sme uspokojili záujem o žiadané tituly, aby sa vydavateľstvá sprítomnili knihami a kvalitnými propagačnými materiálmi. Svet kníh je naozaj živý organizmus a pasivita v ňom nemá miesto.

Marta Bábiková