50 rokov NIN-ovej ceny za najlepší román

V znamení grotesky a čierneho humoru

Na pamäť svätého Savu a pri príležitosti 50. výročia udeľovania ceny časopisu NIN (Nedeljne informativne novine) za najlepší román pripravili v Belehrade koncom januára Svätosavský knižný veľtrh. V porovnaní s tradičným  knižným veľtrhom, ktorý sa tam každoročne koná koncom októbra, bol pomerne malý, zúčastnilo sa na ňom „iba“ 70 vystavovateľov. Počas veľtrhu vyhlásili najlepší román roku 2003 podľa časopisu NIN Spisovateľ zďaleka (Pisac izdaleka) autora Vladana Matijevića.

Každoročne udeľovať cenu za najlepší román, ktorý vznikol na území vtedajšej Juhoslávie, navrhol kritik Borislav Mihajlović Mihiz začiatkom 50. rokov. Inšpiroval sa francúzskou Goncourtovou cenou a presvedčil redaktora NIN-u Dragoslava Ziru Adamovića. Cena NIN-u zohrala v srbskej (počas mnohých rokov aj v chorvátskej) literatúre od svojho vzniku roku 1953 významnú rolu. Jej prvým laureátom sa stal Dobrica Ćosić za román Korene (Koreni). Porota vtedy hodnotila 17 románov. V posledných rokoch na značne menšom priestore – na území Srbska a Čiernej Hory – vychádza  ročne vyše sto románov (roku 2001 to bolo 114, o rok neskôr 146 až  nakoniec 155 románov roku 2003). 

Vlaňajšiu produkciu označila porota NIN-u za priemerne kvalitnú, s prevahou komerčných titulov (ľúbostné romány, detektívky, romány-fejtóny). Člen poroty Ivan Negrišorac prirovnal obrovskú románovú produkciu k bujne sa rozrastajúcim nelegálnym stavbám na okraji miest. Do užšieho výberu o jubilejnú NIN-ovu cenu sa okrem Matijevića dostali Dragan Velikić:  Spis Tomaševski (Dosije Tomaševski), Goran Milašinović: Camera obscura, Ana Vučković:  Epocha skonala včera  (Epoha lipsa juče), Branko Brdjanin: Mihail, Gordana Ćirjanić: Dom v Puerte (Kuća u Puertu) a Radovan Beli Marković: Deväť bielych oblakov (Devet belih oblaka).

Odmenený román je výrazne postmoderný, plný grotesky, čierneho humoru,  priamych a nepriamych digresií. Paroduje literárne postupy a najdôležitejšie konvencie románu, a to nielen klasického, ale aj postmoderného. Autor dokonca aj názov vlastného románu Pisac izdaleka zámerne napísal tak, aby vyvolal pochybnosti. Prísni lingvisti už poznamenali, že v podobe izdaleka  ide o spisovateľa, ktorý sa spisovateľom zdá byť, len keď sa naň pozeráme z diaľky. Keby to bol spisovateľ, ktorý  žije niekde ďaleko, muselo by to byť iz  daleka.  Matijević však o svojom hrdinovi, spisovateľovi Džonimu Glintićovi,  píše ako o niekom z diaľky. Jeho literárny hrdina píše román a chce zaň získať literárnu cenu, ktorú vypísal istý cukrovar. A tak paradoxne román o románe písanom s cieľom získať cenu, napokon dostal cenu. Nie však cenu cukrovaru, ale cenu časopisu NIN, ku ktorej patrí aj 350 tisíc dinárov (cca 200 tis. Sk).

Vladan Matijević sa narodil 16. novembra 1962 v Čačku. Publikovať začal roku 1995. Vydal dve zbierky básní, zbierku poviedok Značne mŕtvi  (Prilično mrtvi), za ktorú dostal Andrićovu cenu – najprestížnejšie srbské ocenenie za knihu poviedok, a tri romány  Mimo kontroly (Van kontrole), R. C. Nevyhnutne (Neminovno) a Spisovateľ zďaleka 

Kniha je v Srbsku skutočným fenoménom. Značne na to vplýva literárna kritika, ktorá vždy mala dostatočný priestor v médiách. Keď srbskí kritici vyberali 50 najlepších srbských románov, nielenže ich sledovala tlač, ale všetky ich sedenia (a bolo ich vyše 10) prenášala televízia v priamom prenose. Súbor najlepších románov (kupoval sa na splátky) potom vyšiel v niekoľkých vydaniach a každé vydanie bolo rýchlo vypredané.

K popularizovaniu kníh v Srbsku výrazne prispieva aj knižný veľtrh v Belehrade. Pred dvadsiatimi rokmi to bol po Frankfurte a Moskve najväčší knižný veľtrh v Európe. Potom sa Juhoslávia rozpadla, na Srbsko bolo uvalené embargo a počet zahraničných vystavovateľov sa znížil takmer na nulu. V tých rokoch vystavovala v Belehrade medzi štyrmi vystavovateľmi zo zahraničia tlačiareň Neografia zo Slovenska. Pokles zahraničných vystavovateľov však takmer vôbec nevplýval na počet návštevníkov tohto veľtrhu. Každoročne som tam chodil a potreboval som poldruha hodiny, aby som prekľučkoval pomedzi davy návštevníkov.

Miroslav Demák