Vyhľadávanie
|
|
Vždy na konci leta sa v starobylej Banskej Štiavnici koná frankofónny festival divadla, poézie a hudby. Tohtoročný 6. ročník prebiehal od 14. do 17. augusta. Hlavnou témou básnických stretnutí, scénických, hudobných a poetických predstavení boli menšinové kultúry. Príležitosť pripomenúť vlastnou tvorbou životaschopnosť slovenčiny v Dolnej zemi dostali autori, ktorých rodinné osudy pred niekoľkými generáciami zaviali za hranice Slovenska. K menšinovej kultúre však patrí aj básnická a hudobná tvorba Rómov, a tak sa na Capaleste stretli rómski hudobníci z Francúzska, z Katalánska a zo Slovenska, ktorí sprevádzali verše nášho rómskeho básnika Dezidera Bangu.
Hlavné slovo mala už tradične poézia. Účastníci festivalu sa zvítali v Babylone jazykov ešte pred slávnostným otvorením. Každý z nich sa predstavil ukážkou zo svojej tvorby v materinskom jazyku, jeho verše sme si vypočuli vo francúzštine a na záver v spoločnom viachlase zazneli všetky jazyky súčasne. V spleti jazykov sa slová strácali a občas vynárali, čo zdôraznilo poslanie básnikov v baníckom štiavnickom prostredí, akoby z rudnej skaly dolovali vzácne kovy.
O výnimočnosti básnickej tvorby Milana Rúfusa znovu presvedčilo otváracie predstavenie Všetko najlepšie, pán Rúfus venované autorovým tohtoročným 80. narodeninám. Verše v slovenčine predniesol Milan Kňažko, vo francúzštine Michel de Maulne.
|
|
Keďže tento rok sa nesie v znamení magických osmičkových výročí, ani Capalest neobišiel reflektovanie udalostí v roku 1968 v Československu. Pri okrúhlom stole diskutovali významní európski intelektuáli, predstavitelia rozličných spoločenskovedných a kultúrnych odborov ako profesor Guido Gambetta z Bologne, prorektor najstaršej európskej univerzity, obdivovateľ A. Dubčeka, česko-slovenský novinár, filmový kritik, publicista, predstaviteľ obrodného procesu v 60. rokoch Antonín J. Liehm, ktorý spolupracoval s E. F. Burianom, viedol zahraničnú a filmovú rubriku v denníku Literární noviny, po roku 1968 odišiel do USA, odtiaľ do Paríža, kde roku 1984 založil časopis Lettre internationale a ako šéfredaktor viedol aj exilový časopis Listy, ktorý roku 1971 založil J. Pelikán. Slovenských intelektuálov reprezentovali filmový scenárista, kritik, spisovateľ, prekladateľ a výtvarník Albert Marenčin, ďalej profesor bratislavskej Ekonomickej univerzity, bývalý blízky spolupracovník A. Dubčeka Ivan Laluha, herec a politik Milan Kňažko, spisovateľ a bývalý diplomat Anton Hykisch, literárny vedec Vladimír Petrík, historik Dušan Kováč a moderátor tejto veľmi podnetnej, hoci názorovo rôznorodej, ale v konečnom dôsledku synergickej diskusie slovenský novinár Juraj Alner. K osobným spomienkam, ale aj k hodnoteniu obrodného procesu v Československu, ktorý tragicky ukončil vstup vojsk Varšavskej zmluvy na naše územie, sa ako hosť podujatia veľmi naliehavo vyjadril aj vedúci politického oddelenia Veľvyslanectva Poľskej republiky v SR, radca – minister, chargé d´affaires a. i. Dr. Bogdan Wrzochalski. Viaceré námety diskusie doznievali ešte v osobných rozhovoroch tak účinkujúcich, ako aj ich poslucháčov.
|
|
Jednou z osobitostí tohto ročníka Capalestu bola aj skladba účastníkov. Z jeho zakladajúcich členov sa v Štiavnici znova stretli okrem riaditeľa festivalu Michela de Maulne a čestného prezidenta Alberta Marenčina len slovenský básnik a prekladateľ Jozef Mihalkovič, bulharská poetka a prekladateľka Aksínia Mihailova a lotyšská autorka a prekladateľka Dagnija Dreika. Pani Dreika začala svoje vystúpenie potešujúcou správou – už odovzdala do tlačiarne antológiu slovenskej poézie v lotyštine. Je to vôbec prvá antológia našej literatúry v tomto pobaltskom jazyku a predstavuje konkrétny, hmatateľný výsledok básnických stretnutí, ktorých okrem poézie spája aj frankofónia. K zakladajúcim členom festivalu patrí aj francúzska šansoniérka Ane Marie Belime, ktorá sa tento rok vzdala spevu a interpretovala takmer všetky básne vo francúzštine.
Prvýkrát sa na festivale zúčastnil lotyšský básnik a prekladateľ Janis Elsbergs, premiéru mali aj slovinskí autori Barbara Pogačnik, slovensko-slovinská autorka a prekladateľka Stanislava Chrobáková-Repar a básnik, vydavateľ a editor Primož Repar.
|
|
Slovenskú poéziu, ktorá sa zrodila za hranicami Slovenska, no predsa je jej neoddeliteľnou súčasťou, i keď nesie archaizujúce znaky jazyka alebo špecifického dolnozemského prostredia, kde sa stretá v tolerantnom spolužití viacero kultúr, predstavila poetka a prekladateľka z Rumunska Dagmar Mária Anoca. Poslucháčom zaujímavo priblížila, ako slovenská literatúra zapúšťala korene v Bukurešti. Pričinil sa o to pred takmer dvoma storočiami slovenský obchodník pán Polónyi so svojím obchodným zástupcom, ktorý si v Bukurešti otvoril obchod s jemnou dámskou bielizňou. Poetka a prekladateľka z maďarčiny a do maďarčiny (aj z francúzštiny) Mária Fazekašová dvadsať rokov žila v Budapešti, a aby si uchovala krásnu slovenčinu, začala písať poéziu, prózu a prispievať do slovenských časopisov v Maďarsku. Básnik, prozaik a vydavateľ Miroslav Demák sa usiluje zachytiť slovenského ducha v Starej Pazove nielen vo svojej umeleckej tvorbe, ale aj v kalendároch.
Najmladšia generácia slovenských básnikov si pripomenula 20. výročie vychádzania časopisu pre mladých Dotyky ukážkami vlastných dotykov s poéziou. Svojich autorov uviedol šéfredaktor Boris Brendza.
|
|
Rôznorodosť a mnohohlasnosť súčasnej mladej slovenskej poézie ukázalo poetické stretnutie v banskej štôlni, ktoré spojilo štyroch slovenských autorov generačne blízkych, ale poetikou celkom odlišných – Michala Habaja, Máriu Ferenčuhovú, Elenu Hidvéghyovú-Yung a Pavla Garana. Moderátor podujatia, literárny kritik Radoslav Matejov, charakterizoval stav súčasnej slovenskej poézie, akoby sa nikam neposúvala, ale ocitla sa na križovatke. Jej vývoj však spočíva vo vzájomnom pôsobení rôznych poetík, prístupov, názorov autorov, ktorí sa stretávajú na pomyselnej križovatke.
Záver festivalu patril rómskej hudbe a poézii. Slovenský rómsky básnik Dezider Banga priblížil svoj život a tvorbu v sugestívnom pásme Agáty neumierajú. Hudobná rómska skupina z francúzskeho Perpignanu Tekameli symbolicky ukončila stretnutie príslušníkov menšinových skupín. Básnici rovnako ako národnostné menšiny predstavujú stále ohrozovanú enklávu, a tak 6. ročník Capalestu poukázal aj na to, že každá minoritná skupina dokazuje svoju životaschopnosť veľkým a slobodným duchom.
Marta Bábiková
Foto: autorka
