Keď som bola malá, chcela som byť zverolekárkou alebo policajnou vyšetrovateľkou. Neskôr som snívala o  povolaní režisérky a dnes by som chcela byť spisovateľka taká dobrá, akou bola Agatha Christie. Jej detektívny román jemne rámcovaný dvoma ľúbostnými príbehmi Vražda na golfovom ihrisku je prvý, ktorý som od tejto dámy čítala. A padala mi, ako sa hovorí, sánka…

Existujú iba tri pravidlá, ako napísať dobrý román. Jediná ťažkosť je v tom, že ich nikto nepozná,“ píše Nigel Watts v  svojej knihe Umenie písať. „Román, tak ako každé literárne dielo, vzniká z dvoch zdrojov: z remesla, teda z technickej stránky kompozície, a z umenia, teda z  jej kvality,“ konštatuje N. Watts na inej strane tej istej knihy. A práve spomínané REMESLO, teda technická stránka kompozície, je to, čo Agatha Christie zvláda naozaj bravúrne. Dnes mnohí mladí autori – experimentátori ignorujú fakt, že písanie je aj remeslo, ktoré má svoje pravidlá. V dobrom románe by nemala byť jedna jediná zbytočná veta. A presne tak je napísaný román Agathy Christie Vražda na golfovom ihrisku. Dnes píše a  vydáva hocikto. Veľa ráz sú to len strany popísané písmenkami pripomínajúce názov skupiny Bez ladu a skladu. Nič by sa nestalo, keby sme vyhodili dve, tri vety či celý odstavec. Avšak ak by sme v knihe Vražda na golfovom ihrisku vybrali čo len jedinú vetu, slovo, výrazne by čosi v  celkovej konštrukcii chýbalo. A  tak akosi by mal byť napísaný dobrý román. Bez zbytočného balastu. Čisto. Okrem obdivuhodnej profesionality autorky, si ma Agáta získala ešte niečím. Svoj román venovala manželovi. A venovanie formulovala takto: Manželovi, nadšencovi detektívnych príbehov, ktorému vďačím za mnohé užitočné rady a kritiku. Aká škoda, že sme sa s Agátou minuli v čase. Mám také tušenie, že by sme si rozumeli.