Vyhľadávanie
Posledným rezidentom TROJICA AIR v roku 2021 je prekladateľ Charles S. Kraszewski.
Charles S. Kraszewski (1962) je prekladateľ slovenskej, českej a poľskej literatúry do anglického jazyka. Spolupracuje s londýnskym vydavateľstvom Glagoslav, ktoré vydalo aj jeho preklad spisov Ľudovíta Štúra Slavdom: A Selection of His Writings in Prose and Verse. Preklad spisov Janka Jesenského, na ktorom na rezidencii pracuje, bude obsahovať autorove spomienky na 1. svetovú vojnu (Cestou k slobode) a vybrané básne zo zväzkov Zo zajatia a Čierne dni.
Organizátori sa rozhodli naplánovať podujatie, ktoré by priblížilo prácu na prekladoch diel slovenských klasikov do anglického jazyka. Diskusiu s názvom "Slovenskí klasici hovoria k svetu" si môžete pozrieť v pondelok 13. decembra o 18:00 na YouTube LIC na tomto odkaze. Prekladatelia staršej slovenskej literatúry do anglického jazyka Charles Kraszewski, John Minahane a Charles Sabatos sa budú s Miroslavou Vallovou rozprávať o svojich prekladoch a o výzvach, ktoré plynú z prekladania a vydávania literatúry, ktorá nie je súčasná. Viac informácií nájdete aj na Facebooku.
Prinášame vám aj niekoľko odpovedí rezidenta o tom, ako sa mu pracuje v Banskej Štiavnici. Celý rozhovor, ktorý viedol Michal Kríž, vyšiel v časopise Štiavnické noviny.
Akým prekladom sa venujete počas pobytu v TROJICA AIR?
Venujem sa spisom Janka Jesenského. Prekladám knihu Cestou k slobode a jeho básne z toho istého obdobia. Okrem toho uvažujem o ďalších slovenských projektoch — Hollý, Kollár, Šafárik…
Vašimi prvými prekladmi zo slovenčiny sú diela Ľudovíta Štúra a Janka Jesenského. Čím boli tieto diela pre vás zaujímavé, čím vás oslovili?
Obaja spisovatelia sú pre mňa spojení z Krakovom. V osemdesiatych rokoch, keď som bol študentom, som objavil Štúra. Odvtedy som ním fascinovaný. Jesenského Cestou k slobode som našiel v antikvariáte na Brackej ulici, ktorý, bohužiaľ, už neexistuje. Sú to krásné memoáre z obdobia Československých légií v Rusku, a aké odlišné od spomienok Haška! Štúr je iste veľkým vlastencom, ale taktiež veľkým basníkom. Svatoboj aj Matúš z Trenčína sú prosto skvelé básne. Obdivujem oddanosť vlasti oboch spisovateľov, ich ochotu konať pozitívne v prospech slovenskej (a československej) kultúry, zatiaľ čo iní sa uspokoja len so sťažnosťami. Podľa mňa majú v dnešnej dobe, keď sú malé kultúry ohrozené, či svetovou kultúrou amerického gýča alebo inými prúdmi, ktoré môžu podkopať to, čo tvorí slovenskú, poľskú či českú identitu, veľa čo povedať. Okrem toho, samozrejme, že Jesenský a Štúr boli veľké talenty. Postavy Svatoboja a Matúša majú vážnosť rovnajúcu sa, povedzme, Macbethovi, a próza Jesenského je čistá, expresívna. Spôsob, akým napríklad maľuje slovami prírodu na Sibíri, je neporovnateľná. Aké nádherné zafarbenia!
Čím môžu podľa vás tieto diela osloviť anglicky hovoriacich čitateľov? Má vôbec slovenská literatúra šancu nájsť si svojho čitateľa na takom náročnom literárnom trhu?
V prvom rade chcem anglickým čitateľom predstaviť slovenských autorov, pretože tvoria úžasnú literatúru. Ale tiež sa mi zdá, že občania krajín, kde nepoznajú príbehy zo Slovenska, Česka alebo Poľska, často považujú svôj bezpečny, kludný život za danú vec, niečo, čo vždy bolo a navždy bude. Skúsenosti z rokov vojny alebo komunizmu, a tiež tie skoršie na Slovensku, napríklad rok 1848, boj o prežitie slovenskej kultúry tvárou v tvár maďarizácii, národného povstania, popísané v knihách slovenských autorov, môžú ľudí upozorniť na to, aký je cenný život na slobode aj za cenu, ktorú zaň treba niekedy zaplatiť.
Ako sa vám pracuje v Banskej Štiavnici a čo hovoríte na podmienky, ktoré pre vás vytvorili Literárne informačné centrum, OZ Literatúra a Mesto Banská Štiavnica?
Pracovné podmienky sú tu výborné. Som veľmi vďačný LIC, OZL a Mestu Banskej Štiavnici za možnosť pobytu tu, v tomto krásnom meste. Cítim sa najlepšie v tomto kúte sveta, to znamená v Poľsku, v Česku, na Slovensku. Som tu po prvý krát, ale už sa cítim v Banskej Štiavnici ako doma. Je mi, samozrejme, ľúto, že teraz žijeme v lockdowne, ale aj tak som mal možnosť zoznámiť sa s mestom dostatočne na to, aby som mohol povedať, že Banská Štiavnica je jedno z najkrajších miest, aké poznám. Bude mi ľúto odísť!
