Vyhľadávanie
Ako interpret či tvorca rôznorodých rolí mám, samozrejme, potrebu čítať literatúru faktu a až dejepisne presné opisy danej doby. Ako občan? Chýba mi to, čo zrejme nie je také jednoduché zachytiť, keďže mnoho aktérov je dávno po smrti. Či už zodpovedných, alebo tých na ,,druhom brehu“. Tento rok si pripomíname smutné výročie, 70 rokov začatia deportácií slovenských Židov do koncentračných táborov.
Faktom ojedinelým v histórii holokaustu európskych Židov je, že slovenská vláda dala svojich židovských spoluobčanov dobrovoľne k dispozícii nemeckej ríši, že deportácie sa v prvej vlne (marec – október 1942) uskutočňovali v čase, keď Slovensko nebolo okupované nemeckými vojenskými jednotkami, a diali sa tak za asistencie vlastných mocenských štruktúr (Hlinkova garda), a že za každého deportovaného Žida sa slovenská vláda zaviazala Nemecku zaplatiť 500 ríšskych mariek (približne 5 000 Ks). Slovenská vláda teda zaplatila za všetkých deportovaných Židov v plnej výške, čo predstavovalo 288 miliónov slovenských korún, resp. viac ako 29 miliónov ríšskych mariek. Tejto problematike sa v samostatnej knižnej publikácii azda okrem historičky Kataríny Hradskej nikto u nás nevenoval.
Ako Shakespearov Hamlet je hra o pamäti a hlavne jej programovom zabíjaní, tak aj my by sme mali byť féroví k tejto temnej stránke našich dejín a prijať ju so všetkou sebareflexiou, aby sa už nikdy nič podobné v žiadnom rozsahu neopakovalo. Nie je jednoduché pozerať sa do zrkadla a vidieť, že tvár, ktorú máme tak radi, je veľmi pokrivená. Myslím, že veľkosť malého národa môže byť aj v boľavej introspekcii a v pravdivom pohľade späť.
