Potešila ma kniha Jána Roznera Sedem dní do pohrebu. Niečo z  toho pocitu uzavretosti, nemožnosti  a  márnosti vyjadriť sa  vo mne stále pretrváva, i keď sa zmenili kulisy. Okrem Mitanovho románu Koniec hry je to najlepšia kniha o normalizácii, akú poznám. Nedávno som sa začítal do knihy, ktorá mala byť v divadle použitá ako rekvizita. A objavil som Jana Balabána, českého prozaika, v apríli uplynú dva roky od jeho tragickej smrti, človek v mojom veku, trochu mladší. Zeptej se táty, úžasne optimistická kniha. Teším sa z toho. A čítam jeho ďalšie knihy. Ďalší rovesník je Francúz Michel Houellebecq, poznám ho len pár rokov. Odľudštený sex, citová prázdnota, svet ako pustatina. Pútavé čítanie o ľudskej prázdnote. Som rád, že život, ktorý poznám, má okrem diabla aspoň tiene Boha. Od najčerstvejšej súčasnosti sa snažím oddeliť. Aj keď preteká štrbinami zavretých dverí.