Vyhľadávanie
Chcela som napísať: Naše knihy sú neznáme. Potom som sa však zamyslela: Čo sú to naše knihy? Naše – slovenské? Ktoré z kníh, ktoré vychádzajú na Slovensku, sú tie naše? Sú naše všetky? Ak sú naše všetky knihy slovenských autorov, sú najmä rôznorodé. Na Slovensku vychádzajú ľúbostné romány, červená knižnica, detektívky, thrillery odohrávajúce sa v podsvetí, dokumentárne publikácie o histórii, chudnutí a rôznych iných oblastiach ľudského záujmu, kuchárske knihy, biografie a autobiografie významných aj menej významných osobností, knihy faktu, knihy pre deti a všeličo iné. A to je dobre. A spomedzi slovenských kníh, teda, povedzme, spomedzi našich kníh, sú niektoré aj známe. Dokonca kupované, občas je medzi nimi aj bestseller. Moja pôvodná veta, že naše knihy nie sú známe, sa teda nezdá byť pravdivá. Že by mali byť známe iné knihy? Že by mali byť známejšie knihy, ktoré známe nie sú, a menej známe tie, ktoré získavajú záujem? To nie je problém (ak je to vôbec problém) len našich, teda slovenských kníh.
Alebo máme našimi knihami na mysli niečo iné? Nie sú naše knihy všetky knihy, ktoré vychádzajú u nás? Máme na mysli užší okruh literatúry, kníh, na ktoré vychádzajú recenzie v literárnych časopisoch, ktoré sa chápu ako, prepytujem, umenie? To sú naše knihy, naše nie ako slovenské, ale naše ako nás, ich autorov, ktorí máme väčšie, umeleckejšie ambície? Ak sú toto naše knihy, sú skutočne najmä neznáme. Ak v ne-literárnom svete zmienime, že sa venujeme našej (?) literatúre, dívajú sa na nás ako na ľudí s exotickým koníčkom. Podobne, ako majú svoju komunitu nadšencov zberatelia starých zbraní a horolezci, existuje komunita slovenských literátov, o ktorej produkty sa verejnosť zaujíma len o niečo viac, ako o výročné správy spolku akvaristov. Neviem, či to prijať, veď každý má istú profesijnú komunitu, ani akvaristi sa nesnažia zviditeľniť. Alebo, či je to chyba a treba sa snažiť to nejako napraviť.
