Deje sa niečo na knižnom trhu? Nič zvláštne. Naozaj. To sa len mladí autori sťažujú, že ich nikto nepodporuje, a tí starší zase, že všetko berú mladí. Obchodníci sú nespokojní s „malými“ (= 40 – 70-percentnými!) maržami od vydavateľov a vydavatelia už platia nielen tie marže, ale aj kampane a v poslednom čase dokonca platia (tí veľkí si to môžu dovoliť) už aj za lepšie vystavenie a umiestnenie knihy v obchode. Zákazníci často zalamujú rukami nad cenami kníh a grafici zalamujú ďalšie a ďalšie stohy digitálnych dát, ktoré už-už stoja pred tlačiarňou a čakajú, kedy sa stanú knihami.

Intelektuáli bedákajú nad prepadom úrovne jazyka, formy aj obsahu a konzumenti si kupujú jeden knižný brak za druhým (ľahšie sa predsa číta cudzí život, ako ten svoj žije!). Médiá ponúkajú diéty, od ktorých sa chudne, a sladkosti, od ktorých sa nepriberá, ako by to bola pravda, ale pravdy sa skoro všetci boja, ako keby to bola infekčná rakovina. Státisíce kníh sa na policiach tvária rovnako statočne a dôležito – a tie hlúpe to, samozrejme, dokážu ešte o čosi lepšie. Pri nákupe mnohých kníh (už o chvíľu budú v darčekovom papieri?) vraj rozhoduje cena, a nie obsah (no nekúp to, keď veľké vydavateľstvo už v januári 2012 vypredáva svoje „superhity“ z roku 2011 za 30%!). Kamenné obchody zriaďujú internetový predaj (doteraz ho nestíhali) a internetové kníhkupectvá otvárajú kamenné obchody (doteraz ich podceňovali). Autori, korektori a grafici nemôžu dostať väčší honorár, lebo vydavateľ musí platiť obchodu za predaj a kompenzovať straty zo svojich zlých rozhodnutí (to sú napríklad tie čerstvé „superhity“ vo výpredaji). Vydavateľ zaplatil tlačiarni, autorovi, korektori aj grafikovi hneď, ale najväčší organizovaný gang, ktorý si inkasuje daň zo zisku aj z pridanej hodnoty, mu dovolí započítať iba náklady za tovar, ktorý sa zatiaľ predal, nie za všetok, ktorý sa vyrobil. Obchodníci nemajú guráž za objednaný tovar zaplatiť hneď, tak sa dnes knihy predávajú rovnako ako sa kedysi predávali staré koberce a nepotrebný nábytok – komisionálne. Vydavateľ svoj tovar odovzdá distribúcii, ale potom týždne a mesiace (niektorý aj roky) čaká na „nahlášky“ počtu predaných kníh, aby mohol konečne vystaviť faktúru, a potom zase týždne, mesiace (niektorý aj roky) čakať na svoje peniaze…

Deje sa niečo na knižnom trhu? Nič mimoriadne. Je to len jedno malé zákutie našej civilizácie. V dobrom aj v zlom. Sme slobodní ľudia a stále a znovu sa iba učíme s tým darom od Boha správne zaobchádzať. Ešte stále to má zmysel. Ba zdá sa, že v týchto časoch čoraz väčší.