Vyhľadávanie
„Koloman Kocúr je mysliteľ a spisovateľ. Z toho vyplýva, že väčšinu času trávi premýšľaním a spisovaním svojich myšlienok, a teda na čítanie mu veľa času neostáva. Zároveň tiež platí, že čím viac píše, tým menej číta. A keďže ostatných dvanásť rokov majster Kocúr dokončieval svoj najnovší román Sracia zbraň, času na čítanie mal ešte menej. Preto v krátkych prestávkach medzi premýšľaním a písaním prirodzene vyhľadával skôr knihy malé rozsahom, ktoré mali krátke kapitoly, minimum opisov, bohaté členenie na odseky, riedke riadkovanie, dostatočne veľké písmená a veľa ilustrácií. Tie, ako vieme, nahrádzaním redundantného textu výrazne urýchľujú proces čítania, čím skracujú celkový čas potrebný na absorbovanie literárneho diela. Týmto pomerne prísnym majstrovým skrutíniom, žiaľ, mnohé pôvodné slovenské diela neprešli – a majster Kocúr by na tomto mieste chcel jedným dychom dôrazne podotknúť, že to vonkoncom nevypovedá o ich nedostatočných literárno-umeleckých kvalitách! Nezainteresovanému pozorovateľovi sa však predsa len môže zdať, že zorný uhol pohľadu Kolomana Kocúra na súdobú slovenskú literatúru je priúzky, ba až tristný. Preto chce majster ešte raz zdôrazniť, že to je len zdanie, spôsobené jeho špecifickým prístupom k čítaniu. Takže, aby sme prešli k meritu veci – ktoré diela prešli majstrovým prísnym výberom? Nuž, boli to hlavne dve knihy – skvelý komiksový román pre tínedžerov a ich poľutovaniahodných rodičov Venussha, ktorý napísal Juraj Šebesta a ilustrovala Katarína Slaninková, a grafický román Patrika Pašša s netradičným názvom Tri. Nie štyri, nie päť. Obe tieto publikácie podľa majstrovej mienky predznamenávajú nový trend v slovenskej literatúre, ktorý si medzi čitateľmi nepochybne bude nachádzať čoraz viac a viac priaznivcov – a majster Kocúr mu bude držať palce!“
