Vyhľadávanie
.........................................................
V Dánskom centre pre spisovateľov a prekladateľov v Hald Hovedgaard, neďaleko mestečka Viborg,
sa 11. - 13. marca 2004
konal dánsko-slovenský pracovný seminár spojený s workshopom.
Mal názov Ako literatúra pre deti a mládež cestuje cez hranice.
.........................................................
Slovenskí a dánski predstavitelia detskej literatúry, ilustrácie, animovanej tvorby a literárnej kritiky si vymenili skúsenosti v oblasti vydavateľskej problematiky a prostredníctvom knižných expozícií, audiovizuálnych prezentácií a hodnotiacich diskusií sa navzájom informovali o súčasnom stave detskej knihy v Dánsku a na Slovensku. Dvadsaťpäť knižných titulov z produkcie slovenských vydavateľstiev s anglickými anotáciami ostáva v archíve Haldskej knižnice ako inšpirácia na vzájomné vydavateľské projekty v oblasti literatúry pre deti a mládež.
Za Slovenskú republiku sa na seminári zúčastnili Barbara Brathová, Ľubica Kepštová, Ján Uličiansky, Ivan Popovič a Dávid Popovič, za dánsku literárny kritik detskej literatúry Steffen Larsen, editorka z vydavateľstva Alma Susanne Vebel, ilustrátorka a spisovateľka Dorte Karrebak a ilustrátor a spisovateľ Soren Jessen. Cieľom podujatia bola vzájomná informácia o súčasnom dianí v literatúre pre deti a mládež, o aktuálnych vývojových tendenciách v detskej ilustrácii a o problémoch prekladu a migrácii kníh v medzinárodnom kontexte.
Súčasťou podujatia bola slovensko-dánska knižná expozícia - slovenskú stranu zastupovalo 27 titulov z 11 slovenských vydavateľstiev, reprezentačné materiály z Bienále ilustrácií Bratislava, Medzinárodného domu umenia pre deti a mládež, revue o umení pre deti a mládež Bibiana, časopisu Slniečko z LIC a produkcie literárnej redakcie Slovenského rozhlasu, zameranej na detskú literatúru.
Na úvodnom stretnutí sa predstavili jednotliví účastníci, ich profesionálne aktivity a inštitúcie, ktoré zastupujú. Nasledoval referát Ľubice Kepštovej o súčasných aktuálnych tituloch pre deti a mládež a o charaktere produkcie vydavateľstiev pre deti a mládež. V tomto exkurze boli predstavené tieto tituly: Kniha rozprávok Ľubomíra Feldeka s ilustráciami Petra Uchnára (vyd. Reader´s Digest Výber), Ťuk-ťuk Petra Karpinského s ilustráciami Svetozára Mydla, Hľadám lepšiu mamu Gabriely Futovej s ilustráciami Ďura Balogha (vyd. SPN - Mladé letá), Tuláčik a Klára Erika Jakuba Grocha s ilustráciami Ľuboslava Paľa (Knižná dielňa Timotej) Zlaté jabĺčka s ilustráciami Albína Brunovského a Palculienka s ilustráciami Jany Kiselovej-Sitekovej (vyd. Buvik), Blažkovej Ohňostroj pre deduška s ilustráciami Martiny Matlovičovej (vyd. Q lll), Krajina Agord Daniela Heviera (vyd. Hevi), Slovenské povesti Antona Habovštiaka a Kalambúrske oriešky Štefana Moravčíka a Danuše Dragulovej-Faktorovej (vyd. Matice Slovenskej v Martine), Dievčatko z veže a Barborkino kino Jany Bodnárovej (vyd. Baum), Iba baba a Babeta ide do sveta Jany Juráňovej (vyd. Aspekt). V súvislosti s blížiacim sa jubileom H. Ch. Andesena sme im predstavili aj knihu Petra Glocka Čary pána Andersena. Autor po štúdiách v Dánskom literárnom inštitúte a v Andersenovom múzeu v Odense napísal historickú fikciu, ktorá sleduje Andesenove osudy počas svojho putovania na území Bratislavy a jej okolia. Knihu vydalo vydavateľstvo Cornea. Okrem týchto titulov sme predstavili tvorbu našich nominátorov na cenu H. Ch. Andersena: Kláru Jarunkovú, Milana Rúfusa, Máriu Ďuríčkovú a Daniela Heviera. Všetky predstavené tituly s podrobnými anotáciami v angličtine sme nechali v stálej expozícii Haldského literárneho centra pre potreby vydavateľov, autorov a literárnych kritikov, ktorí sa v tomto centre stretávajú na rôznych spoločensko-literárnych podujatiach. V audiovizuálnej prezentácii sa predstavil tohtoročný nominátor na Cenu H. Ch. Andersena Ján Uličiansky. Vo svojej prezentácii predstavil aj rozhlasové a televízne adaptácie svojich kníh a zároveň predstavil rozprávkovú produkciu Slovenského rozhlasu, orientovanú na grécku a dánsku literatúru pre deti a mládež. V popoludňajšom programe informovala Barbara Brathová o súčasnej slovenskej knižnej ilustrácii pre deti, o Bienále ilustrácií Bratislava a jeho medzinárodných workshopoch.
Deň venovaný slovenským prezentáciám uzatvorilo večerné premietanie dánskeho filmu pre deti Someone like Hodder, ktorý bol nakrútený podľa predlohy známeho dánskeho spisovateľa Bjarne Reutera, dánskeho nominátora na cenu H. Ch. Andersena. Realistický súčasný príbeh o partnerstve otca a syna v neúplnej rodine, strata matky, problémy kamarátov, rozvodové peripetie ich rodičov sú transformované cez snové poetické videnie chlapca, ktorý od fiktívnej rozprávkovej bytosti dostal za úlohu zachrániť svet. Po premietaní sme sa zoznámili s tematickým a problémovým diapazónom knižnej tvorby Bjarne Reutera.
Druhý deň otvoril dánsky literárny kritik Steffen Larsen informáciou o základných trendoch v dánskej detskej literatúre. Skonštatoval, že knižná tvorba pre deti mladšieho školského veku sa zredukovala na obrázkové knižky, komentované dvoma-tromi vetami. Ilustrátor dominuje a v prevažnej väčšine vystupuje sám ako autor. Je potom otázne, či literárna zložka obstojí v kontexte autentickej literárno-umeleckej produkcie. Ako silnú stránku súčasnej dánskej literatúry prezentoval tvorbu pre staršiu školskú mládež a dospievajúcich, fantasy a sci-fi literatúru. Po tomto informačnom exkurze nasledovala prvá časť workshopu. Úlohou dánskeho tímu bolo vybrať z našej produkcie tri tituly, ktoré považujú za publikovateľné v dánskom kontexte a tri tituly zo svojej produkcie, ktoré považujú za publikovateľné na Slovensku a naopak. Do obsahovej stránky vyberaných kníh bolo možné nahliadnuť prostredníctvom anglických anotácií príp. osobných komentárov. Dánska strana si vybrala z našich titulov Zlaté jabĺčka (Dobšinský v Ďuríčkovej adaptácii) s ilustráciami Albína Brunovského z vydavateľstva BUVIK, Ohňostroj pre deduška Jaroslavy Blažkovej s ilustráciami Martiny Matlovičovej z vydavateľstva Q 111 a Podivuhodné príbehy siedmich morí od Jána Uličianskeho s ilustráciami Ľuboslava Paľa. Dánsky tím sa evidentne zameriaval na ilustračnú zložku kompatibilnú v dánskom ilustračnom kontexte. My sme do svojej odporúčacej ponuky zaradili Feldekovu knihu rozprávok, Andersenovu Palculienku a Tuláčika a Kláru, čo znamenalo, že pri výbere sme sa nezhodli. Nás v dánskom výbere zaujali tituly z obrázkovej knižnej ponuky s námetmi, ktoré absentujú v našej knižnej produkcii pre deti.
Popoludní počas druhého dňa seminára sme navštívili Školu animovaného filmu vo Viborgu, kde sme si pozreli niekoľko ukážok animovanej tvorby naviazanej na predlohy z knižnej produkcie pre deti a mládež. Po exkurzii sme pokračovali v prezentačnej činnosti v stredisku Hald knižnou a animovanou tvorbou Ivana a Dávida Popovičovcov, predovšetkým prezentáciou ich najnovšej knihy a rovnomenného animovaného televízneho seriálu Mať tak o koliesko viac, zameraného na humornú parafrázu najdôležitejších vynálezov 20. storočia so zachovaním ich noetického významu. Súčasťou ich prezentácie bol aj exkurz do histórie animovanej tvorby na Slovensku a jej úspechov na medzinárodných súťažných festivaloch animovanej tvorby.
Večerný program pozostával z prednášky dánskej spisovateľky fantasy literatúry Lene Kaaberbol, ktorá patrí k súčasným najprekladanejším dánskym autorom a pokračoval diskusiou o mieste a poslaní fantazijného a dobrodružného žánru v literatúre pre deti a mládež.
V dopoludňajších hodinách tretieho dňa sme sa podieľali na dvoch dánsko-slovenských worshopoch. Dánska strana nám vybrala jednu dánsku knihu, ktorú sme mali literárne rekonštruovať podľa ilustrácií, a naopak, naša strana určila dánskemu tímu slovenskú knihu (Ján Uličiansky: Máme Emu) na tú istú úlohu. Našej strane sa podarilo príbeh pomerne autenticky parafrázovať, dodržiavali sme aj textový rozsah predlohy. Dánska strana zredukovala Uličianskeho text na jednu inštruktážnu vetu ku každej ilustrácii. Vyjadrením, že používame v knihách priveľa textu, len potvrdzuje dominantný trend v dánskej knižnej tvorbe pre deti, ktorý preferuje obrazovú zložku a text nepovažuje za esenciálne jadro knižky, ale paradoxne len za jeho ilustračný doplnok. Druhá úloha mala relaxačno-kreatívny charakter: dánska strana určila slovenskej strane päť slov, na ktoré sme mali vymyslieť rozprávku a naopak. Potom si obe strany vymenili texty a navzájom si ich zilustrovali.
Popoludňajší program vyplnila návšteva mestskej detskej knižnice vo Viborgu, ktorá sa odlišovala od nášho typu knižníc najmä oddelením pre najmenšie deti, ktoré bolo koncipované ako herňa a expozícia, a aj tie najmenšie deti si spolu s rodičmi mohli samé vyberať knižky (predovšetkým leporelá), čítať si a postupne sa zoznamovať s prostredím knižnice.
Večerný program pozostával zo spoločenského posedenia so zástupcami kultúrnych inštitúcií vo Viborgu a zo súhrnnej prezentácie našej trojdňovej literárnej kooperácie spojenej s premietaním.
Na seminári sme si vymenili literárne časopisy, zaoberajúce sa literatúrou pre deti a mládež: my - časopis Bibianu - revue o umení pre deti a Slovak literary revue, Dáni nám poskytli tri čísla časopisu Danish Children´s Literature, ktorý v angličtine vydáva Dánske literárne centrum. Výsledkom nášho stretnutia bol aj obojstranný záväzok, že budeme naše vydavateľstvá informovať o zaujímavých tituloch z našich literatúr, čím pripravíme pôdu pre potenciálne vydavateľské projekty na pôde Detského knižného veľtrhu v Bologni.
