Vyhľadávanie
Vďaka vzájomnej spolupráci Literárneho informačného centra a literárneho vedca a kritika Vladimíra Petríka sa medzi knižnými novinkami nedávno objavila publikácia Ján Johanides – prozaik ľudského údelu (Literárne informačné centrum 2012). Cieľová čitateľská skupina, pre ktorú je tento výber určený, je konkretizovaná už v jeho úvode. Zostavovateľ publikácie spomína štatút literárnej Ceny Jána Johanidesa a každoročnú žiacku súťaž o najlepšiu esej, inšpirovanú niektorým z výrokov tohto autora: „Súťaž má prispieť k lepšiemu poznaniu Johanidesovho diela a priblížiť študentom krásnu literatúru i spôsoby jej interpretácie. Na tieto ciele má poslúžiť aj prítomná publikácia.“
Výber sa teda primárne orientuje na žiakov, študentov, prípadne nových čitateľov Jána Johanidesa a má ambíciu ukázať rôzne možnosti interpretácie a prístupu k jeho dielam – na prvý pohľad často mätúcim, asociatívnym, vzpierajúcim sa štandardnej predstave o literatúre, ako ju poznáme z lavíc základných a stredných škôl. Tomuto zámeru je prispôsobený aj prvý odborný text publikácie – stručný portrét spisovateľa s názvom Ján Johanides – realista a vizionár z pera Vladimíra Petríka. Autor v ňom prijateľným a zrozumiteľným jazykom oboznamuje čitateľov so základnými biografickými údajmi spisovateľa a s dobovým politickým i kultúrnym kontextom, do ktorého Johanides vstupuje v roku 1963 svojím knižným debutom Súkromie. Kladením si otázok (kto je Ján Johanides, aké miesto má jeho tvorba v slovenskej literatúre, čo spôsobuje percepčnú náročnosť jeho diel atď.) a ich následným zodpovedaním sa Petrík snaží poukázať na špecifiká autorových próz. To sa mu, koniec koncov, veľmi dobre darí a jeho text zároveň spĺňa funkciu akejsi opatrnej „prípravy“ čitateľa na nasledujúce ukážky (novely Nerozhodný a Nie, román Nepriznané vrany). Zaradenie úryvkov z kritík odbornej verejnosti (J. Felix, V. Marčok, M. Kasarda, J. Janů, V. Šabík) ponúka čitateľovi zaujímavú možnosť konfrontácie individuálneho čítania s názorom ľudí venujúcich sa literatúre profesionálne. Prvú časť výberu uzatvára rozsiahla štúdia Ján Johanides: Stálosť krvi od Roberta B. Pynsenta, profesora českej a slovenskej literatúry na School of Slavonic and East European Studies (University College London).
V snahe ponúknuť čitateľovi komplexný portrét Jána Johanidesa nielen ako spisovateľa, ale aj ako svojráznej osobnosti s vyhranenými názormi na isté spoločenské javy, zaradil zostavovateľ do druhej časti publikácie viacero rozhovorov, v ktorých Johanides vystupuje v úlohe respondenta. Respondenta protirečivého, konfliktného, priamočiaro úprimného (rozhovor s Vladimírom Barboríkom), inokedy naopak príjemného, otvoreného a inšpiratívneho – ako napríklad v rozhovore s Dadom Nagyom o tajomnej alchýmii tvorenia textu: „Už prvá veta musí byť ako merajúca olovnica, spustená pod hladinu hlbočiny spoločnosti. Podľa toho, aký je ponor autora pod povrch, aké sú jeho pretrpené dni či roky a k čomu dospel – podľa toho bude vyzerať prvá veta i tie nasledujúce. (…) Verte mi, ak ste napísali prvú vetu naozaj dobre a bola prežitá a vyrástla z vášho vnútorného času, druhá veta už nemôže byť hluchá, nerezonujúca.“ Obzvlášť aktuálne sa i dnes javia niektoré Johanidesove myšlienky reflektujúce problematický stav spoločnosti a kultúry: „Nemôžem šíriť optimizmus, nie som klamár. Nadarmo rastú súkromné podniky a rozširuje sa sortiment tovarov. Bojím sa, že u nás dôjde k akémusi infarktu obecnej zákonitosti – lebo kto nemá krajec chleba, neotvorí ani knihu“ (esej Fanatizmus – večná náplasť na ranu). Najmä vďaka textom v druhej časti má publikácia potenciál osloviť čitateľov, ktorí majú záujem dozvedieť sa o Johanidesovi – spisovateľovi, ale i Johanidesovi – človeku viac ako len stručné informácie v encyklopedickom slovníku.
