Bratislava. Mesto s unikátnou polohou, viac než dvetisícročnou históriou, korunovačné mesto i  sídlo uhorských kráľov, multietnický a multikultúrny priestor v pravom zmysle slova dávno predtým, než sa tento prívlastok začal v nebývalej miere používať s rôznymi konotáciami. Azda k žiadnemu inému mestu však my, Slováci, nepristupujeme tak macošsky. Jedným z  dôvodov môže byť i to, že naše hlavné mesto a jeho bohatú históriu málo poznáme. Pre tých, ktorí majú vôľu to zmeniť a chcú sa o Bratislave dozvedieť viac, ale i pre všetkých, ktorých zaujímajú dejiny nášho hlavného mesta, vyšlo hneď niekoľko zaujímavých titulov.

Už tradične sú Bratislave a jej dejinám venované knihy z edície Bratislava – Pressburg vydavateľstva Marenčin PT. Edícia už niekoľko rokov ponúka nové tituly súčasných autorov, ale aj reedície a preklady starších publikácií vydaných v maďarčine a nemčine.

Jedným z prírastkov je titul Židovská náboženská obec v  Bratislave v  minulosti a  súčasnosti. Jej zostavovateľom je Hugo Gold a  po prvý raz vyšla v  nemčine v  roku 1932. Sklamanie možno zažije čitateľ, ktorý sa chcel dozvedieť čosi o živote a aktivitách bratislavskej židovskej náboženskej obce v  súčasnosti, ergo v  posledných rokoch, či desaťročiach. Napriek názvu jej časový záber končí začiatkom 30. rokov 20. storočia.

Aktívna činnosť obce, no najmä postavenie tamojšej ješivy, právom vyslúžili Prešporku prívlastok „malý Jeruzalem“. Text dopĺňa i niekoľko desiatok fotografií dnes už neexistujúcich budov. Mnohé z tých, pod ktorých zánik sa nepodpísal jeden z početných požiarov, či niektorá zo svetových vojen, museli koncom 60. rokov ustúpiť modernej socialistickej výstavbe.

Viac o tom, prečo sa tak stalo, sa dozvieme v publikácii Stratené mesto (Eduard Nižňanský, Ivan Bútora a kol.) z produkcie rovnakého vydavateľstva. Autori nám priblížia spor ÚNV (a  medzi inými argumentáciu liptovského rodáka a autora projektu PKO či športového komplexu Tehelné pole, architekta a urbanistu Kamila Grossa) a zástupcov pamiatkarov, ktorý sa spočiatku odohrával bez participácie bratislavskej, resp. širšej slovenskej verejnosti. Politická situácia začiatku 60. rokov síce dovoľovala akú-takú kultúrnu diskusiu, no ani názory uznávaných osobností kultúrneho života (napr. iniciatíva akademika Igora Hrušovského) nemali dostatočný vplyv na to, aby dokázali zvrátiť rozhodnutia vyšších miest. Už v medzivojnovom období i v období prvého slovenského štátu sa dokonca uvažovalo o zbúraní Bratislavského hradu.

Kniha nepopisuje len okolnosti búrania Podhradia a výstavby Nového mosta, venuje sa i problematike etnických čistiek a životu Slovákov v Bratislave v prvej polovici 20. storočia. Pri jej čítaní sa po celý čas neodbytne natíska otázka, aký je vlastne vzťah Slovákov k vlastnej minulosti a kultúrnemu dedičstvu – bohatstvu nadobudnutému aj vďaka spolunažívaniu rôznych etník na našom území. Nájsť na ňu odpoveď si musí každý sám, zdá sa však, že nebude lichotivá.

Omnoho radostnejší pocit v čitateľovi vyvoláva zbierka Príbehov zo starej Bratislavy (Matica slovenská) v  podaní Viery Ryšavej a s ilustráciami Zuzany Bočkayovej-Brunckovej. Ožíva v nich niekdajšia sláva starého Prešporku, do známych, ale aj už neexistujúcich miest sa vracia život zásluhou mozaiky postavičiek – obyčajných ľudí – rybárov, remeselníkov či zlodejov, ale i významných osobností mesta.

Ostáva nám veriť, že i zásluhou podobných publikácií s láskou znovuobjavíme naše stratené mesto/á.