Ako odstrániť informačné aj psychické bariéry

V Mestskej knižnici v Bratislave sa 19. mája uskutočnil odborný seminár Knižničné služby pre zrakovo postihnutých používateľov. Mestská knižnica ho pripravila v spolupráci s Katedrou knižničnej a informačnej vedy FF UK a krajskou pobočkou Spolku slovenských knihovníkov.

Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie pribúda nevidiacich a ľudí s rôznym stupňom poškodenia zraku a prognóza do roku 2020 udáva, že v celosvetovom meradle vzrastie počet nevidiacich na 76 miliónov a slabozrakých na 300 miliónov. Na Slovensku tvoria ľudia s poškodením zraku 1–2 percentá populácie. Na tieto tisíce postihnutých nezabúdajú knižnice pri poskytovaní služieb. Na to potrebujú predovšetkým špeciálne dokumenty – knihy s písmom prispôsobeným možnostiam hmatového vnímania (bodové Braillovo písmo), knihy so zväčšeným písmom, zvukové knihy na magnetofónových kazetách, či na CD. Okrem dokumentov potrebujú knižnice aj kompenzačné pomôcky, ako Pichtov písací stroj, lupu, magnetofón, počítač s hlasovým výstupom.

Praktické skúsenosti Mestskej knižnice v Bratislave s poskytovaním knižničných služieb zrakovo postihnutým prezentovala na seminári Ľudmila Bokníková. Zdôraznila, že práca s touto kategóriou čitateľov si vyžaduje individuálny prístup, je časovo veľmi náročná a pracovníčka oddelenia je nielen knihovníčkou, ale aj pomocníkom, radcom, sprievodcom a neraz i dôverníkom. Tento nadštandardný vzťah pomáha odstraňovať nielen informačné, ale aj psychické zábrany čitateľov. Prelamuje aj bariéry medzi postihnutými a zdravými čitateľmi. Rozsiahle aktivity v práci so zrakovo postihnutými by Mestská knižnica v Bratislave v čo najkratšom čase rada skvalitnila, na čo potrebuje počítač s hlasovým výstupom pre používateľov (doteraz jediný počítač slúži len pre pracovníkov knižnice). O výsledkoch prieskumu v tejto knižnici, vo vedeckých a akademických knižniciach na Slovensku informovala Marta Mattheidesová  (FF UK). Typický čitateľ Mestskej knižnice v Bratislave je podľa výsledkov prieskumu dôchodkyňa nad 60 rokov so znalosťou angličtiny, ktorá knižnicu navštevuje priemerne raz za týždeň a najčastejšie si požičiava zvukové knihy – beletriu. Vysoko oceňuje priateľskú atmosféru v knižnici a výborné služby A čo chýba typickému čitateľovi knižnice? Viac novej literatúry a PC s hlasovým výstupom. Prieskum ukázal, že poskytované  služby sú porovnateľné s podobnými v zahraničí.

O skúsenostiach, možnostiach a limitoch využívania knižničných služieb zrakovo postihnutými študentmi informovala Elena Mendelová z Podporného centra pre zrakovo postihnutých UK. So zaujímavým pohľadom na knižničné služby pre túto kategóriu čitateľov v USA prispela k téme seminára Daniela Tóthová z Univerzitnej knižnice v Bratislave.

Slávnostnou súčasťou seminára bolo odovzdanie daru za vyše 100 tisíc Sk od regionálneho riaditeľstva Slovenskej sporiteľne v Bratislave. Jeho riaditeľ Ing. M. Šotník venoval MsK v Bratislave kolekciu kníh z vydavateľstva Kalligram. Knižný dar od Slovenskej sporiteľne uľahčí čitateľom Mestskej knižnice prístup k odbornej, inojazyčnej i krásnej literatúre.

Lýdia Čelková