O prekladaní alebo prebásňovaní textov Erdős Virág, Virág Erdősovej
alebo Kvety Lesnej, ako len chcete.

K tomu, že sa stanem spoluprekladateľom bás-
ní z maďarčiny do slovenčiny, som sa dostal
úplne náhodou. V Balatonfürede sa každoročne
koná štvordňový seminár, na ktorom sa zúčast-
ňujú naše najaktívnejšie prekladateľky maďarskej
umeleckej literatúry. Hosťami tohto neformálneho
podujatia bývajú aj slovenskí a maďarskí autori
a na jednom z pobytov som sa ocitol aj ja.
 Po skončení denného pracovného programu na-
sledoval neformálny diskusný večer, na ktorom
som bol organizátorkami oslovený, či si ako autor
veršovaných básnických útvarov nechcem vyskúšať
preklad básní maďarských autorov. Hoci maďarsky
trocha rozumiem, ale plynulo nehovorím, nevedel
som si presne predstaviť, ako by to prebiehalo. Prí-
tomné prekladateľky mi však pripravili doslovný
preklad textov, vysvetlili mi kontext niektorých
pasáží a hra sa začala. A hoci nerozumiem, čítať
maďarský text nahlas dokážem, preto som si vedel
sám urobiť predstavu o jeho rytme.
 Skúšobne som ešte v ten večer preložil niekoľ-
ko textov Endre Kukorellyho. Keďže prebásnené
texty mali medzi účastníkmi seminára úspech,
posmelilo ma to, a v nasledujúcich mesiacoch som
pokračoval prebásňovaním textov Daniela Varró
pre dospelých aj pre detského čitateľa. Niektoré
z prekladov oboch spomínaných autorov boli po-
tom publikované v Revue svetovej literatúry.
 Svoj text o prebásňovaní textov Erdős Virág,
Virág Erdősovej alebo Kvety Lesnej (tak znie jej
meno v doslovnom preklade do slovenčiny) som
nezačal náhodou práve spomínaním na füred-
ský seminár. Spôsob práce na prekladaní či skôr
prebásňovaní textu, ktorý som si vtedy vyskúšal,
totiž používam dodnes. Vychádzam z doslovne
preložených podkladov Evy Andrejčákovej, kvôli
väčšej presnosti ešte niektoré špecifi cké pasáže
konzultujem s ďalšími znalcami maďarských reá-
lií a dôležitú úlohu pri fi nalizácii textu tvoria pri-
pomienky redaktorky Gabriely Magovej. Tá má aj
mimoriadne veľkú zásluhu na tom, ako text vyzerá
po formálnej stránke. Najmä pri rozsiahlejších
básňach totiž prebásňovateľ môže prehliadnuť
drobné rytmické zaváhanie alebo inverziu, ktorá
text zbytočne archaizuje. Magová text pozorne
sleduje a upozorňuje na jeho nedokonalosti. Pri-
pomienkované pasáže potom prepracúvam až
dovtedy, kým už žiadne ďalšie korekcie od redak-
torky neprídu.

 Práca na Erdősovej textoch nebola jednoduchá
z viacerých dôvodov. Jednak kniha Moja vina a iné
(Aspekt 2016) je prierezom jej tvorby, výberom
z viacerých zbierok, pričom autorka od knihy
ku knihe menila svoj štýl písania. A dokonca aj
v každej knihe sa objavujú básne písané rôznym
štýlom – niektoré sú skratkovité, iné využívajú
prísny rytmický pôdorys, v ďalších sa veršované
pasáže striedajú s voľnejšie plynúcimi rytmic-
kými pasážami. To isté platí aj pre interpunkciu
– niekde sa dodržiava zásadnejšie, niekde voľ-
nejšie a niekde úplne absentuje. Preto bolo pri
každej básni dôležité vždy odznova zvoliť straté-
giu, nanovo vytvoriť rytmický pôdorys, pretože
významným kritériom pre mňa bolo, aby básne
zneli v slovenčine čo najlepšie, ale aby zároveň
čo najpresnejšie odrážali hudobnosť maďarského
originálu. A keďže každý originál mal inú formu,
musel mať špecifi ckú formu aj preklad.
 Ďalšou komplikáciou pri preklade bolo, že au-
torka používa súčasný hovorový jazyk, v ktorom
sa objavujú aj nespisovné a neštandardné slová,
občas dokonca vulgarizmy s rôznou mierou ex-
presivity a v neposlednom rade dvojzmysly vy-
chádzajúce z maďarských reálií. Niekedy sa preto
prebásňovanie podobalo skôr riešeniu logickej
hádanky – ako slovenskému čitateľovi priblížiť
niečo, čo v maďarčine dáva jednoznačný význam
a občas je dokonca kľúčom k básni, ale v sloven-
čine by doslovný preklad nefungoval.
 Často sa potom objavila otázka, či maďarské

reálie z básní ponechať alebo nájsť vhodnú – aj keď
nie vždy dokonale presnú – paralelu v slovenčine.
Tam, kde to išlo, som zastával názor nájsť paralelu.
Išlo mi totiž o to, aby čitateľ čítal báseň s dojmom,
že veci, o ktorých číta, sú mu blízke a že im rozu-
mie. Ak by bol zahltený množstvom maďarských
reálií, museli by sme buď text doplniť vysvetlivkami
alebo nechať na čitateľovi, aby si sám dohľadal
viac informácií napríklad cez internet. Množstvo
takýchto informácií je však dostupných zasa len
v maďarčine, a ja som preklad textu orientoval
primárne na čitateľa, ktorý po maďarsky nehovorí,
takže by si ich dohľadal len komplikovane.
 Napokon padlo rozhodnutie, že keďže samotná
autorka pristupuje voľne k spracúvaniu svojich
tém, budem sa pri uvádzaní reálií správať podob-
ne. Tam, kde som dokázal nájsť slovenské paralely,
som ich uprednostnil. Tam, kde boli vhodnejšie
maďarské reálie, ponechal som ich. Niekde pri-
šlo ku kombinácii – lepšie bolo uviesť maďarskú
reáliu, ale s miernym – väčšinou jednoslovným
– dovysvetlením, aby sa čitateľovi viac ozrejmil
jej význam v texte.
 Najdôležitejším kritériom bolo, aby sa k sloven-
skému čitateľovi dostali texty napísané súčasným
jazykom a aby sa z nich nevytratil ironický, kri-
tický či nástojčivý tón, ktorý autorka vo svojich
dielach používa pri obhajobe slabých, znevýhod-
nených a zneužívaných jedincov a skupín v ma-
ďarskej spoločnosti a obžalobe tých, ktorí môžu
za skutočnosť, že sa im deje krivda.