Ako som fotografoval Gretu

Osobná spomienka literárneho vedca a klimatológa Pavla Matejoviča na vlaňajšie stretnutie s Gretou Thunberg vo Viedni.

Pred rokom sa naprieč celou Európou každý piatok konali klimatické demonštrácie organizované mladými ľuďmi, v médiách dominovalo meno mladej švédskej aktivistky Grety Thunberg. Demonštrácie neobišli ani Bratislavu. O podporu ma v apríli požiadali aj študenti bratislavských gymnázií, a tak som sa 26. apríla 2019 po veľkom zdráhaní ocitol na tribúne – pozvanie som ani napriek mojej skepse nedokázal odmietnuť. V úlohe tribúnového rečníka som sa nikdy necítil dobre, aj preto som nesmelo prečítal úryvok z pápežovej encykliky Laudato si‘, ktorej podstatná časť sa venuje klimatickej kríze a kritike kunzumizmu, a spomenul som, samozrejme, aj Gretu, ktorá sa krátko predtým s pápežom stretla.

Mesiac po bratislavských demonštráciách Greta pricestovala aj do Viedne, kde v piatok 31. mája vystúpila na klimatickom štrajku. Bola to príležitosť vidieť Gretu „naživo“. V subtílnom mladom dievčati bolo vždy niečo gándiovské – fascinovala ma odvaha, s akou sa postavila voči arogancii mužov s jadrovými kufríkmi.

Zahral som sa teda na klimatického paparazziho. Demonštrácia sa začala najskôr na Heldenplatzi, kde sa mi podarilo dostať až k pódiu. Ak by Greta vystúpila tam, mal by som ju ako na dlani. Okolostojaci, medzi nimi aj viacerí Slováci, však moje nadšenie rýchlo schladili. Greta vraj vystúpi, ale celkom inde, treba nasledovať dav. Pochod sa nakoniec skončil na Schwarzenbergplatzi. Tu však bola tribúna odo mňa vzdialená desiatky metrov, navyše, výhľad mi zakryli nielen demonštranti, ale aj hradba fotoreportérov a kameramanov. Nádej, že by sa mi podarilo Gretu odfotografovať z bezprostrednej blízkosti, teda pomaly pohasínala. Ostávala už len intuícia. A tá ma nesklamala: ako sa Greta na pódium dostala, musí z neho predsa aj odísť. Zostávalo už len prekliesniť si cestu von z davu a dostať sa za tribúnu, k Pamätníku červenoarmejcov, ktorý sa za tribúnou týčil ako zdvihnutý prst.

Pred pamätníkom postávalo len niekoľko hlúčikov mladých ľudí, teda žiadna tlačenica. Stačilo už len trpezlivo čakať na príležitosť a šťastnú náhodu. A naozaj, krátko po prejave pod tribúnou čosi zašumelo. To, čo spočiatku vyzeralo beznádejné, sa stalo skutočnosťou. Ako had si to aj s perepúťou fanúšikov, fotoreportérov, kameramanov a ochranky zamierila priamo proti mne. Vtedy som mal pocit, že toto nemôže byť náhoda – akoby to niekto inscenoval. Bolo treba len vystihnúť okamih a rýchlo cvakať, šlo doslova o sekundy. V istej chvíli som sa od nej ocitol len asi na dva-tri metre. Odfotil som ju vo chvíli, keď nemotorne uchopila pero a dala niekomu autogram, čo je pre ňu také typické.

Rád by som svoju spomienku na Gretu ukončil slovami, že aj to, čo na začiatku vyzerá ako beznádejné, sa môže stať skutočnosťou, že sa netreba poddávať dezilúzii a že tá fotografia to výstižne symbolizuje. To by však bolo príliš jednoduché. Pre mňa dnes zostala len nostalgickou spomienkou...

 

Gretu Thunberg fotograficky zachytil Pavel Matejovič po jej vystúpení na klimatickom štrajku vo Viedni 31. mája 2019. Foto: P. M.

 

Pavel Matejovič (1963)

Literárny vedec, pôsobí v Ústave slovenskej literatúry SAV a na Trnavskej univerzite. Venuje sa dejinám slovenskej literatúry druhej polovice 20. storočia. Je autorom štyroch odborných monografií. Okrem literatúry sa profesijne venuje aj meteorológii a klimatológii.