Za všetko môže blúdivá ruka. V redakcii máme zasa takmer stovku kníh, vravím si, treba čítať. A ruka to rieši za mňa: zrazu drží Vek zázrakov (Fortuna Libri), pridá Kožené srdce (Vydavateľstvo Slovart) Dominika Dána a k tomu Grafikon (Ikar) Evy Kmeťovej. Náhoda? Azda iba potiaľ, kým v  nej nevypátram deterministický súvis presne tak, ako sa to zvykne hovoriť o motýlích krídlach a búrke. Na prvý pohľad ide o diela populárnej literatúry: sci-fi, detektívka a  triler. Teda o  literatúru, ktorá sa topí v  synonymách, ako masová, zábavná, komerčná, triviálna, poklesnutá, ba aj braková. Pri tomto výpočte si práve uvedomujem onen hľadaný determinizmus: nechce sa mi čítať nič komplikované! Alebo by to mohlo byť inak?

Trojicu kníh som si prečítal a  myslím si, že veru veci nie sú jednoznačné, a už vôbec nie dnes. Vek zázrakov je žánrovo výsledkom kombinácie sci-fi a  dievčenského románu, tematicky: ľudskej apokalypsy a  prvej lásky stredoškoláčky. Rotácia Zeme sa spomaľuje, deň trvá postupne desiatky hodín, no zároveň hlavná protagonistka Julia zažíva svoj vek zázrakov – dospievanie. Kontrast globálneho umierania s  individuálnou chuťou žiť dáva textu výpovednú presvedčivosť, ekologický apel a  prikrýva ho jemným závojom melanchólie. Kožené srdce je novou detektívkou nášho kultového autora s  úspešným toposom oddelenia vrážd kriminálnej polície v Našom Meste. Nespomeniem to, čím je táto detektívka kvalitnou detektívkou, to robí za mňa poradie v rebríčkoch predajnosti; skôr nad to musím vyzdvihnúť jej verný sociálny prienik do súčasnosti a  takisto historický kontext napojený na druhú svetovú vojnu. A  napokon Grafikon. Psychologický triler, dielo Evy Kmeťovej, ale aj edície pre debutantov Mám talent. Pôsobí čítavo, občas narazíte na nevybrúsenosť, ale rozprávanie je vcelku sebaisté. Nadštandardne vyznieva protiklad slobodnej vôle a  manipulácie vedomia, a tak isto profilácia hlavnej protagonistky Olívie: pri procese sebapoznania naberá silu, emancipuje sa svojimi rozhodnutiami a činmi.

Stručne som vymenoval kvality, ktoré sú pre mňa signálom literárno-estetickej hodnotovosti týchto diel. No všeobecne sa stretávam skôr s opakom. Tomuto typu literatúry, v  duchu vyššie uvedených synoným, sa nezvykne prisudzovať žiadna hodnota. Dobre však viem, že táto literatúra nepotrebuje obhajcu, a  ja sa za neho ani nepokladám. Preto ma skôr zaujíma druhá strana mince, keď sa niečomu prisudzuje hodnota len preto, že sa to zvykne… Stretol som sa s názorom, že by sme sa v  Knižnej revue nemuseli venovať natoľko populárnej literatúre, ale viac tej hodnotovej, ale nepochopil som ho. Dnešnú situáciu v literatúre totiž vnímam ako situáciu alternatív, neexistuje buď-alebo, skôr buď a  niekoľko ďalších aleb. Aleb práve preto, že tento tvar na vyjadrenie mnohých alebo z mojej strany zámerne kladie prekážky pri jeho chápaní, symbolizujúc tak rovnaké prekážky istých ľudí pri pochopení literárnej alternatívnosti dneška. Naša súčasná literatúra je v stave Aleb, v stave alternatív dokonca bez toho oporného buď pred nimi. Ide o  dôsledok správania sa literárneho života, v  ktorom koexistuje viacero komunít. K tomuto konštatovaniu ma vedie pozorovanie jeho reálneho fungovania – jeho fenomenológia. Komunity vyčleňuje sebadefinícia a  z  toho vyplývajúca literárno-estetická hodnota, ktorú komunita vyznáva. Je to prierezová kategória, to znamená, že sa týka rôznych stránok literárneho života. Komunita má definične veľmi blízko k pojmu množina, preto pri nasledujúcom opise vzťahu komunít využijem matematickú terminológiu. Názvy komunít budem uvádzať v  jednotnom čísle. Základné komunity – podmnožiny literárneho života – sú spisovateľ, čitateľ, vydavateľ, kníhkupec, súťaž, časopis… Napríklad komunita čitateľ má podmnožinu diskurzívny čitateľ, ktorá je disjunktívna s  komunitou naivný čitateľ; komunita spisovateľ má množstvo podmnožín: organizácia, klub, občianske združenie a  pod., zároveň každý spisovateľ-osoba v rámci komunikácie je nositeľom komunity. Napríklad komunita Ján Zambor je v  prieniku s  komunitou prekladateľ zo španielčiny aj s komunitou literárny historik, no opačne: táto komunita je disjunktívna s komunitou Dominik Dán, no tá je v  prieniku s  komunitou Vydavateľstvo Slovart a zároveň s komunitou Panta Rhei Awards. Súťaže a ceny ako komunity sa definujú svojimi štatútmi/porotou a  ich hodnotou sú víťazi. Komunita Anasoft litera je vo vzťahu rozdielu s komunitou Cena Bibliotéky, lebo obe majú finalistky, ale mužskí finalisti Anasoft litery sa určite nedostanú do Ceny Bibliotéky, ktorá je určená výhradne spisovateľkám. Na komunite vydavateľstvo sa dá pekne ilustrovať aj vzťah zjednotenia: v máji sa napríklad zjednotilo Združenie vydavateľov a  kníhkupcov SR so združením INDEX. Mohol by som pokračovať, ale myslím, že pravidlá tohto modelu sú jasné z tohto náčrtku. Načrtnutý model komunitného fungovania našej literatúry sa mi ukazuje ako konzistentný, zatiaľ sa mi dá cezeň definovať každý jav literárneho života, a najmä ponúka vysvetlenie k tomu, prečo hovorím o  alternatívnosti dnešnej literatúry a o jej stave Aleb. Pretože komunity z  dôvodu svojej špecifickosti vyjadrenej v  sebadefiníciách a  hodnotách pri kontaktoch s  inou komunitou, a  najmä, keď sú vo vzťahu disjunkcie, zistia, že ich identifikačné prvky voči druhej strane zlyhávajú. Sebadefinícia sa stáva tekutou a hodnota amorfnou, lebo kontaktná komunita má tieto prvky svoje, takže jav rozkladu nastáva obojstranne. Z toho vyplýva alternatívnosť a stav Aleb. Jedinou cestou, ako túto pestrosť vyjadriť, je zdieľanie. V tomto texte som určený komunitou Knižná revue: jej definícia vychádza z aktuálnych kníh a udalostí v literárnom živote, hodnotou je informačné zdieľanie. Ak niektorý z  týchto prvkov zanikne, zanikne Knižná revue, prázdnu niku literárneho života zaplní nová komunita alebo časti existujúcich komunít. Každé číslo Knižnej revue sa snažíme komponovať vyvážene (to je aktívny redakčný vklad do spomenutého zdieľania), a hoci si neraz želám, aby vychádzali možno iné knihy, nemôžem si ich vymýšľať, lebo poslanie Knižnej revue je informovať o tých, ktoré tu na Slovensku momentálne máme. Populárna literatúra môže byť pre mnohých vhodným mostom k oboznámeniu sa s ďalšími alternatívami literatúry, a  tým aj hodnotami. Preto je na obálke tohto čísla kniha Vek zázrakov!

Iste uznáte, že hodnoty sa neriadia grafikonom, a  tak časťou seba, azda srdcom v koži, verím na zázraky, a tí, čo majú pochopiť tieto riadky, ich pochopia…