Vyhľadávanie
BRATISLAVA – Trinásty ročník literárnej ceny Anasoft litera priniesol zmenu v štatúte. Vo februári odborná porota z vyše 230 automaticky nominovaných titulov vybrala 10 najzaujímavejších. V pondelok ich však zúžila na 5, z ktorých aj vzíde laureát alebo laureátka aktuálneho ročníka.
Z desiatky ešte užší výber
Anasoft litera sa dlhodobo snaží propagovať hodnotnú slovenskú prozaickú tvorbu a pracovať s ňou v rámci svojich projektov po celý rok. Po dvanástich ročníkoch sa organizátori rozhodli pristúpiť k zmene štatútu. Simona Fochlerová, organizátorka ceny tento krok vysvetľuje nasledovne: "Na základe spätnej väzby viacerých členov porôt v posledných ročníkoch sme začali hľadať model, ktorý by najlepšie zodpovedal hodnotovo premenlivej a z roka na rok hustnúcej literárnej produkcii. Rozhodli sme sa pridať ešte jeden krok v hodnotení porotou, a tak poukázať aj na umelecko-hodnotové rozdiely v samotnej desiatke. Porota vybrala, ako aj v predchádzajúcich ročníkoch, desať najlepších kníh zo zoznamu automaticky nominovaných titulov, ktorým sa venujeme po celý rok ako doteraz. Pár dní pred vyhlásením laureáta ich zúžila na päť, akoby crème de la crème slovenskej prózy vydanej v roku 2017." Od užšieho výberu finalistov si Fochlerová sľubuje konkrétnejšie predstavenie a reflektovanie stavu hodnotnej súčasnej slovenskej pôvodnej prozaickej literatúry.
Finálová päťka Anasoft litera 2018
Aktuálna odborná porota v zložení literárny vedec Zoltán Rédey, prekladateľka, redaktorka a riaditeľka Literárneho informačného centra Miroslava Vallová, jazykovedkyňa a prekladateľka Lucia Molnár Satinská, literárny kritik a redaktor Derek Rebro, literárny kritik, publicista a prekladateľ Patrik Oriešek vybrali z desiatky Anasoft litera 2018 týchto päť finalistov (v abecednom poradí):
Farkašová, Etela: Scenár, Vyd. Spolku slovenských spisovateľov, 2017
Majling, Daniel: Ruzká klazika, BRAK, 2017
Modrovich, Mária: Flešbek, Drewo a srd / VLNA, 2017
Rozenbergová, Vanda: Muž z jamy a deti z lásky, Vydavateľstvo SLOVART, 2017
Vilikovský, Pavel: Krásna strojvodkyňa, krutá vojvodkyňa, Vydavateľstvo SLOVART, 2017
Vyhlásenie prvej finálovej päťky v histórii tejto ceny sa uskutočnilo naživo 3. 9. 2018 poobede v Rádiu Devín. S desiatkou Anasoft litera organizátori pracujú po celý rok. Autori a autorky sa zúčastňujú množstva literárnych besied, diskusií a čítaní po celom Slovensku. Zároveň sa všetkým desiatim nominovaným autorom vyrobili aj krátke videoportréty, ktoré odvysiela RTVS. Všetkých desať kníh stále súťaží v Cene čitateľov Anasoft litera, elektronické hlasovanie je otvorené do 19. septembra, kedy sa uskutoční aj slávnostný ceremoniál odovzdávania cien Anasoft litera v Mestskom divadle P. O. Hviezdoslava v Bratislave. Rádio Devín aj tento rok z neho prinesie priamy prenos.
Po prvýkrát dostane laureát ceny okrem šeku na 10 000 eur aj hmotnú cenu. "Ide o tzv. bookend, teda ťažidlo na knihy, ktoré sa dáva na poličku, aby knihy nepopadali. Je to symbolické, lebo je ťažké ako hodnotná slovenská literatúra. Celé je z betónu so vsadenými kryštálmi v tvare loga Anasoft litera, ktoré z neho vytŕčajú tak, ako by malo vytŕčať a svietiť to málo vzácnych slovenských kníh medzi tým množstvom vydaných titulov, ktoré ich prevažujú. Na mieru nám ho vyrobilo české štúdio FAKTICKY," spresňuje Fochlerová.
*Vyjadrenie porotcov si môžete vybrať zo zvukového záznamu na webstránke Rádia Devín v sekcii Kultúrny denník, ktorý bude obratom zverejnený 3. 9. 2018 po 15.00.
O knihách:
Etela Farkašová: Scenár
Derek Rebro: "Scenár – ďalšia autorkina ukážka myšlienkovej aj tvarovej inakosti, snúbiacej sa s vysokou umeleckou hodnotou. Navyše, málokto u nás tematizuje feministické otázky (už tu by som mohol skončiť) s takou formálnou presvedčivosťou a takto netézovito. Texty sú angažované zvnútra, a o to účinnejšie."
Zoltán Rédey: "Na Scenári Etely Farkašovej nás zaujme celkový námet a jeho prozaické "podanie" – problém staroby a starnutia (ako o tom už hovoril aj P. Oriešek). Autorka ho podmanivým spôsobom tematizuje na prípade starnúcich manželov-intelektuálov, napĺňania alebo naopak „nenaplnenosti“ ich završujúceho sa života – manželského, rodinného a osobitne rodičovského (vzhľadom na osud ich detí, potomkov), ale i profesijného, tak ako sa odohráva v nenápadnosti a intimite ich všednej, predovšetkým domácej každodennosti."
Daniel Majling: Ruzká klazika
Derek Rebro: "Ruzká klazika – suverénne napísaná, napriek absencii novosti kontextovo invenčná a zábavná kniha, pri ktorej si príde na svoje tak literárna vedkyňa, odhaľujúca jej skryté aj metajazykové vrstvy či intertextuálne odkazy, ako aj bežný čitateľ, oddávajúci sa pútavým príbehom."
Zoltán Rédey: "Na Ruzkej klazike Daniela Majlinga možno oceniť konceptuálnu stránku diela – originálnym spôsobom uplatnený tvorivý princíp či stratégiu intertextuálneho nadväzovania, osobitý vzťah k parodovanej literárnej „predlohe“ v spojení so zmyslom pre humor, vďaka čomu sú autorove poviedky, t. j. jednotlivé paródie či travestie naozaj nápadité a vtipné."
Vanda Rozenbergová: Muž z jamy a deti z lásky
Derek Rebro: "Muž z jamy a deti z lásky – ďalšia kniha, ktorou autorka dokazuje, že jej špecifický hlas u nás nemá obdoby. Text zaujme aj v našej literatúre málo (tobôž takto jedinečne) spracovanou témou rodiny, ktorú Rozenbergová predostiera tak v nesprofanovanej a ideologicky nevyprázdnenej, ako aj čierno-bielo nerozvrstvenej rovine."
Zoltán Rédey: "Román (alebo rozsiahla novela?) Vandy Rozenbergovej Muž z jamy a deti z lásky je rozprávaním o prekonávaní vžitých stereotypov, pasivity, nedvižnosti, presnejšie o životných hodnotových preferenciách a premenách rodiny, v ktorej vládnu špecifické vzťahy a pomery a ktorej skutočnou "hlavou" (a iniciátorom zmien v nej) nie je pasívny otec ("muž v jame"), ale jeho činorodý starší syn; ide zároveň o kontinuum vzájomne prepojených pôsobivých povahokresieb, profilov jednotlivých rodinných príslušníkov."
Mária Modrovich: Flešbek
Derek Rebro: "Flešbek – po relatívnom sklamaní z prvých kníh autorky ide o pozitívne prekvapenie. Modrovich priniesla rýchlo sa čítajúcu novelu, prameniacu v dnešku, a to aj s jeho problémami (nielen migrácie), ktoré vinou sociálnych sietí vyznievajú klišéovito, vrátane spôsobu vyrovnávania sa s nimi, čo však autorka umne zrkadlí. Nejde teda o nezvládnutú gýčovitosť, ale jej mimeticko-reflexívne evokovanie. Kniha zacvakne najmä po dočítaní posledného textu."
Zoltán Rédey: "Osobne ladeným, prevažne retrospektívne prehodnocujúcim rozprávaním o vlastnom živote, "malom" privátnom i aktuálnom "veľkom" svete, názoroch, resp. nazeraní na skutočnosť vôbec, opäť v celkom inom tóne, odlišnej výpovednej a reflexívnej modalite, je napokon aj próza Flešbek Márie Modrovich."
Pavel Vilikovský: Krásna strojvodkyňa, krutá vojvodkyňa
Derek Rebro: "Krásna strojvodkyňa, krutá vojvodkyňa – v dobrom aj zlom štandard tohto autora. Knihe nie je tvarovo čo vytknúť, autor má jednoducho talent a rozhľad, vďaka ktorým text plynie, zabáva a literárneho kritika očarúva ako knihy máloktorého slovenského autora či autorky. Na druhej strane neprináša zásadne nič nové, ostáva zaseknutý v postmoderných tendenciách, ktoré boli invenčné už predsa len dávno. Pokiaľ však hodnotíme autorský zámer, ide rozhodne o ďalšiu Vilikovského kvalitnú knihu."
Zoltán Rédey: "Krásna strojvodkyňa, krutá vojvodkyňa Pavla Vilikovského by mohla byť v tomto kontexte takpovediac "mierou" (najvyššie nastavenou latkou) ovládania prozaického majstrovstva – vyznačuje sa pre autora už príslovečnou technickou a koncepčnou "zdatnosťou" a náročnosťou písania (v rámci ktorého sa nevdojak stáva témou aj písanie samotné). Skrátka, bravúrnym, na viacerých úrovniach a vo viacerých dejových líniách, resp. príbehových rámcoch rozvíjaným a rozvrstveným rozprávaním, ktorého súčasťou je aj "postmoderná rozprávka" o Janíčkovi (ktorá však aj pri jej kompozične dômyselnom včlenení do celku prózy – a pri všetkej tej rozprávačskej bravúre – v niektorých svojich frapujúcich zvratoch, vlastne v postave samotného "Janíčka s prsníkmi", občas akosi "zaškrípe")."
