Vyhľadávanie
aj tak možno označiť prvý deň 17. ročníka frankofónneho festivalu Capalest v Banskej Štiavnici.
Na tradičnom otvorení, na prezentácii všetkých zúčastnených básnikov na Babylone jazykov v ich rodnom jazyku vo štvrtok popoludní (15. 8.) v libresse U templárov si návštevníci vypočuli štrnásť rôznych hlasov, poetík a cez obraznosť autorov sa mohli preniesť do rôznych svetov, prežívať širokú škálu pocitov. Ukážky z tvorby belgických a slovenských básnikov a poetiek zazneli vo francúzštine a slovenčine. Hneď na úvod Babylonu jazykov zaujal belgický básnik William Cliff bezprostrednosťou, keď sa obrátil na publikum, či mu niekto požičia okuliare. Svoje rebelské texty prečítal cez okuliare riaditeľky LIC Miroslavy Vallovej.
Na autorskom čítaní jedného z najvýznamnejších súčasných frankofónnych básnikov Wernera Lambersyho a našej poetky Márie Ferenčuhovej v Archanjel caffe bar sa zúčastnili aj prekladateľ Marián Minárik a prekladateľka a esejistka Michaela Jurovská. Hoci preklad Mariána Minárika z výberu tvorby W. Lambersyho vyšiel v slovenčine ako jediný knižne, autor sa prekladateľovi poďakoval, že ho uviedol do stredo- a východoeurópskych literatúr. Po slovenskom preklade totiž nasledovali aj knižné vydania Lambersyho poézie v češtine, ruštine, poľštine ai. Werner Lambersy veľmi zanietene objasnil publiku, prečo si za svoj jazyk zvolil francúzštinu, napriek tomu, že jeho rodnou rečou je flámčina. Odmietol tento jazyk ako vyjadrenie nesúhlasu s tým, že jeho otec bol počas vojny príslušníkom SS, hoci jeho matka bola židovka. S ideológiou fašizmu sa nikdy nezmieri a protestuje proti nej pri každej príležitosti aj dnes, keď vidí, ako sa v Belgicku rozmáha pravicový extrémizmus.
Aj večerný program prvého dňa Capalestu patril Wernerovi Lambersymu. Pásmo z jeho tvorby pod názvom Posledné správy od Odyssea vynikajúco interpretoval francúzsky herec Jean Luc Debattice v priestoroch Ruin baru.
