Vyhľadávanie
Popri nových knihách, ktoré vznikajú o našom hlavnom meste alebo sú ním najrozličnejším spôsobom inšpirované, existuje aj mnoho starších, ktoré stojí za to z času na čas pripomenúť. Niekoľkých spisovateľov a kritikov sme sa na ne opýtali. Požiadali sme ich, aby uviedli autora a názov knihy spolu so stručným zdôvodnením. Knihu mohli vyberať bez ohľadu na druh a žáner (poézia, próza, literatúra faktu, vedecká literatúra atď.)
Vladimír Barborík, literárny kritik a historik
Dušan Kraus: Životy unikajúce (1979) a Pavel Vilikovský: Peší príbeh (1992). Vybral som dve, nedokážem sa medzi nimi rozhodnúť. Cítim, že Vilikovského na prvý pohľad detektívka a Krausov na prvý pohľad výrobný román majú niečo spoločné, len si nie som istý, či to dokážem postihnúť. V súvislosti s anketovou otázkou možno takto: nie sú prózami „o Bratislave“, ale bratislavskými prózami, mesto nie je ich manifestovanou témou, ono tam proste je. Ako sieť rozvodov plynu, na konci ktorej nachádzajú mŕtveho, niekoho, kto sa nechtiac alebo zámerne otrávil (u Krausa); ako bludisko ulíc – ním vedie cesta od pohodenej odrezanej ľudskej hlavy k vrahovi (Vilikovský).
Zuska Kepplová, spisovateľka a publicistka
Jana Beňová a Lucia Piussi napísali o Bratislave, akú poznám aj ja. Jana, to sú veterné ulice, a Lucia, popísané záchody.
Michal Hvorecký, spisovateľ a prekladateľ
Mám veľmi rád Vilikovského esej Moja Bratislava. Opisuje atmosféru povojnovej metropoly a mladosť generácie môjho otca. Text má v rámci autorovej tvorby dosť nezvyčajné postavenie, je výrazne autobiografický a pritom fragmentárny. Akcentuje sociálne aspekty života v priestore, kde zmizli mešťania a národnosti a masovo sa dovalili slovenskí prišelci a komunisti. Vôbec nevyznieva nostalgicky, skôr naopak, dnešný čitateľ má po katarznom závere radosť, že žije teraz a nie vtedy a že podobná atmosféra zostáva už len dobrou spomienkovou literatúrou.
Peter Darovec, literárny kritik a vysokoškolský učiteľ
Egon Bondy: Epizóda ’96. Možno je až zahanbujúce, keď vám toľko nových zaujímavých vecí o rodnom meste prinesie novela (vtedy už vlastne) cudzinca, ktorý sa do toho vášho mesta len nedávno prisťahoval. Lenže v skutočnosti Bondy žiadnym cudzincom v Bratislave nebol (napokon, túto prózu dokonca napísal po slovensky) a ani žiadnou hanbou pre celoživotného Bratislavčana nemôže byť stretnutie s literárnym textom, ktorý jeho vzťah k tomuto mestu obohatí veľmi neočakávaným spôsobom. Epizódu ’96 pokladám nielen za najlepšiu knihu o Bratislave (z tých, čo poznám), ale aj za najlepšiu Bondyho knihu (z tých, čo poznám).
Ivica Ruttkayová, spisovateľka a rozhlasová redaktorka
Ján Rozner: Noc po fronte. Ján Rozner je charizmatický, vo svojej irónii a sebairónii pravdivý autor, čo nebývava pri prevládajúcich prozaických manierach u nás zvykom. Odhaľuje Bratislavu po fronte, dávno zabudnuté epizódy, topografiu a ľudí. Ale predovšetkým odhaľuje dušu, ktorá splynula s týmto mestom a dnes môžeme vnímať jej stopy v starých uličkách... Jedinečný autor, jedinečné rozprávanie nielen o minulosti.
Etela Farkašová, spisovateľka a filozofka
Po zvažovaní, či vybrať niektorú z Dvořákových kníh o Bratislave alebo knihu Ivana Szabóa Významné osobnosti starého Prešporka som si trochu posunula akcent v anketovej otázke a rozhodla sa pre knihu určenú detským čitateľom. Jej autorom je Štefan Moravčík, ilustroval ju Martin Kellenberger a volá sa Chcete vidieť zlatú Bratislavu? Pokladám totiž za veľmi dôležité, aby sa vrúcny vzťah k nášmu hlavnému mestu, záujem o jeho históriu a kultúru vytváral už v najmladšej generácii, a tá aby potom v budúcnosti zabránila devastáciám jeho kultúrnych pamiatok a necitlivým zásahom, ktorých, žiaľ, už bolo nemálo. Knižka veku primeraných historiek, vtipných veršíkov, pesničiek a príťažlivých ilustrácií by k tomu mohla prispieť.
Júlia Sherwood, prekladateľka
Pre mňa to bola asi kniha Martina Trančíka, Slováka žijúceho v Bazileji, Medzi starým a novým. História kníhkupeckej rodiny Steinerovcov v Bratislave (2006). Ožíva v nej stará, multikultúrna Bratislava, ktorú zničili dve totality. Drvivá väčšina rodiny Steinerovcov zahynula počas holokaustu (aj vďaka aktívnemu pričineniu Ľuda Ondrejova, ktorý antikvariát arizoval). Tým, ktorí prežili, kníhkupectvo zhabali v roku 1948. Po roku 1989 sa Selme Steinerovej podarilo antikvariát znovu otvoriť a opäť sa stal magnetom pre milovníkov vzácnych kníh, takže rodinný príbeh sa končí takmer happy endom.
Igor Hochel, básnik a literárny vedec
Moja obľúbená kniha o Bratislave je fotografická publikácia Karola Kálaya Bratislava moja. Sú v nej nádherné, jedinečné fotografie, ktoré mi pripomínajú Bratislavu, akú som poznal ešte v čase môjho detstva.
Michal Habaj, básnik a literárny vedec
Ivan Horváth: Laco a Bratislava. Novela vyšla v roku 1928 v rámci súboru próz Človek na ulici. Poetistická próza manifestujúca bezstarostný élan vital povojnovej Európy, spontánnu dynamiku mladosti a radostnú túžbu žiť, v ktorej láska k Bratislave splýva s láskou k dievčaťu. Ivan Minárik: Vášeň. Takmer neznáma novela z roku 1931 vyšla knižne až v roku 1970 v rovnomennom súbore próz. Dekadencia, nihilizmus, skepsa, vášeň, nuda, blasfémia a cynizmus „bratislavskej zlatej mládeže na sklonku éry jej individualistického amoralizmu“.
Anketu pripravil Radoslav Passia.
