Ars poetica  Bratislava 26. – 30. septembra 2007

 

            Robert Pinsky je americký básnik, esejista a prekladateľ,  autor devätnástich kníh, väčšinou zbierok poézie. Jedným z  mimoriadne uznávaných a najpredávanejších diel je jeho preklad  Danteho Pekla.. Prednášky z Princeton University boli publikované pod názvom Democracy, Culture and the Voice of Poetry (Demokracia, kultúra a hlas poézie). Pravidelne prispieva do televíznej relácie NewsHour with Jim Lehrer a píše stĺpček

Poet’s Choise pre noviny Washington Post Book World.

            Ako Poet Laureate sa Robert Pinsky stal akýmsi vyslancom poézie, ktorý stál pri zrode projektu Favourite Poem, v ktorom tisícky Američanov z rôznorodého sociálneho prostredia, rozličného veku, z rozličných štátov vyberajú svoju obľúbenú báseň. Vďaka hosťovaniu v animovanom seriáli Simpsonovci a v komédii The Colbert Report sa stal postavou popkultúry.

            Je autorom básnických kníh An Explanation of America (Výklad Ameriky, 1980), ktorá vyhrala cenu Saxifrage Prize, History of My Heart (Dejiny môjho srdca, 1984), získala cenu Williama Carlosa Williamsa, The Want Bone (Až na kosť, 1990) a The Figured Wheel: New and Collected Poems 1966 1996 (Figuratívne koleso: Nové a vybrané básne 1966 – 1996), nominovaná na Pulitzerovu cenu a ovenčená cenami Ambassador Book Award a Lenore Marshall Prize.

            Poézia Roberta Pinskeho je pozoruhodná kombináciou živej imaginácie a jasného, diskurzívneho jazyka. Tematicky sa dotýka poznania, dejín i transcendentných aspektov jednoduchých činov. Pinsky sa pokúša vytvoriť štruktúrovanú verziu sveta, často pritom konfrontuje minulosť so súčasnosťou. Jedným z návratných motívov jeho tvorby je určite detstvo, ale aj fenomén kultúrnych presahov a prienikov. Jeho poetické majstrovstvo sa často prirovnáva k výkonom anglických klasikov 18. a 19. storočia a mimoriadny vhľad prítomný v jeho analytických prácach o poézii spôsobil, že ho kritici zaraďujú do tradície poetov píšucich o poézii ako S. T. Coleridge, Matthew Arnold, T. S. Eliot alebo W. H. Auden.

Robert Pinsky bude mať 27. septembra prednášku na Gondovej 2 v Bratislave a vystúpi aj na večere poézie 28. septembra o 19.00 v  Divadelnej sále A4 na Námestí SNP 12 v Bratislave.

Ginza Samba

 

Jednoslabičný Európan menom Sax

práve vybehol s rohom, čo húka, fu fuúú fiiíí haaaa a hááá,

drzo pokrútený, excentricky hlučný exklarinet,

stĺp vzduchu veru nestláča už do cylindra, ale linie do kornúta kónicky,

nekonečne hore, blúznivo chŕli do výšok, pozdvihnutým

zlatistým zvonom čo sa chveje až za okraje,

ako gloxínia kypí kvetmi  

v Saxovej kmeňovej fantázii,

vychádza z nevyriešiteľnej matrice

stretnutí matiek a otcov ako génius,

čo sa dojímavým brblaním vrýva do buniek,

povznesený rozoznelým grálom

z pamäti, ktorá sa mení a dohaduje

ako na trhu s mosadzným riadom,

perlami a slonovinou, kalikom a otrokmi,

na trhu nádenníkov a nádejných dievčat, dve

sesternice z kráľovského rodu,

v Nigeri známeho ako Vtáci alebo Jastrabi.

V ríši kresťanov sa z dieťaťa jednej z nich

stane “čierny chránenec”, ktorého cárskym dekrétom

povýšia na šľachtica, aby založil

váženú rodinu, líniu generálov,

samých dandy a dvorných elegánov vrátane básnika

menom Puškin, čo padne v súboji

o česť vlastnej manželky, kým sa druhá sesternica

v útrobách lode doplaví až do prístavu

Baltimore, kde ju čaká len znásilnenie

a smrť pri pôrode dieťaťa, ktoré sa ale nakoniec 

vydá za Seminola a v ďalšej

časovej fráze ich potomok splodí

veľkého Jastraba alebo Charlieho Birda, so zástupmi spriaznených,

tam medzi nimi ide aj pravnuk židovského správcu

puškinovskej pozostalosti, širokým

americkým dychom rozhýbava vrtkavé

tóny neurčitej skladby, tu sa blysne šestnástkami, tam zatrilkuje do trojky,

– Ginza Samba dychu a vibrácií bez zábran,

píšťala rezonuje v rytme klapiek, stelesnenie energie, doteraz

neuveriteľné spojenie impulzov do živých okruhov geniálnej skrinky

u mňa v izbe v tomto dome, ktorý postavili

pred sto rokmi, dávno predtým, ako som sa sem dostal:

Znie to ako láska, atavistický

imperatív nejakej bytosti

s istou tvárou a farbou hlasu – umenie, či trik nahmatať vlákno života,

zlatú niť, aby sa spustila zvonivá záplava dychtivých tónov,

ktoré prúdia zo zrážok živlov od

Ria až do Tokia a potom späť, pridávajú,

striedajú formy a variácie, aby čo najlepšie prenikli

cez sesterské, preludmi sužované labyrinty: strmienok

i nákovku, ktoré sa práve ozývajú echom

z najvnútornejšieho prijímača

v okruhu mojej uvoľnenej lebky.

Preklad Martin Solotruk.

zdroj: Ateliér Pluto