Vyhľadávanie
Ars poetica Bratislava 26. – 30. septembra 2007
Margret Kreidl (1964) sa narodila v Salzburgu. Píše divadelné hry, poéziu i prózu. Vydala Ich bin eine Königin (Som kráľovná, 1996), In allen Einzelheiten. (So všetkými detailmi, 1998), Süße Büsche (Sladké krovie, 1999), Laute Paare (Hlučné páry, 2002), Mitten ins Herz (Stredom srdca, 2005). Mnoho jej diel bolo inscenovaných (Berlín, Amsterdam, Graz, Viedeň, Linz) a preložených do slovinčiny, francúzštiny, aj hebrejčiny. Žije vo Viedni.
V knihe Schnelle Schüsse (Rýchle strely) narušuje tradičnú formu a obsahové frázy naratívnych vzorcov triviálnej literatúry z jej vnútra. Kreidl sa stavia proti neuvedomovaným jazykovým schémam, tzv. „rečovému designu“, a proti všadeprítomnému, všeobsiahlemu javu sebaprezentácie a odcudzenia sa rodov. Autorka nenapĺňa invarianty žánrov v ich „čistej“ podobe, pretože jej texty stoja na pomedzí poézie, prózy a drámy. Spomedzi umeleckých vplyvov na svoje texty priznáva inšpiráciu ruskou avantgardou, tvorbou Gertrúdy Steinovej, Marguerite Durasovej, Raymonda Queneaua, Bertolda Brechta, ale aj Gerharda Rühma. Margret Kreidl pociťuje spriaznenosť so skupinou OuLiPo (Ouvroir de Littérature Potentielle – Dielňa potenciálnej literatúry), ktorú v roku 1960 založili Queneau a matematik Franois Le Lionnais na výskum možností literatúry vedeckými a experimentálnymi metódami. O výnimočnosti Kreidlovej diela vypovedá i fakt, že v publikácii venovanej 101. výročiu narodenia Samuela Becketta sa objavil i jej text Minidráma s krátkymi absurdnými dialógmi.
S poetkou sa môžete stretnúť 26. septembra o 19.00 v divadelnej sále na Námestí SNP 12 v Bratislave
Rýchle strely
1
Žiarivožltá ženská topánka. Fľakaté orchidey
na vlhkých miestach. Vysoké húštiny papradia. Na brehu
sa modro trblietajú vážky. Lesné jazero. Margaréta
má veľké, úzko krojené, zelené morské oči. Horská
bystrina pení. Margaréta a jej svetlé mokré vlasy.
Tmavovlasý nevlastný brat. Na divej lúke stojí
traslica. Urastený tmavovlasý nevlastný brat. Vzduch
je studený a vlhký. Margaréta si upevní uvoľnený
zlatý prameň. Nevlastný brat vytiahne ihly
z vlasov-nespratníkov a ony v hodvábnych vlnách
padajú na plecia. Margaréta si vzdychne.Výstrel.
2
Veľkolisté trvalky a papradia. Machom husto
pokryté kmene stromov. Lesná praslička,
močiarne záružlie. Pôda je mäkká, teplá a vlhká.
Mach. Vzdychá. Mária. Zatvára oči. Skláňa sa
nadeň. Má dlhé tmavé vlasy a veľké čierne oči.
Oči. To sú černice. A tie ústa, ústa sú také
červené. Zrelá čerešňa. A líca, tie líca. Dve
broskyne. A tie prsia, stehná. Tie pery. Vzdychne.
Mária. Olizne si pery. Výstrel. Kričí. Otvára oči.
Mária.
3
On prestiera na lúke veľkú červenú šatku. Ona si sadá.
Lúčna pôda je mäkká. Sadne si aj on. Husté bozky,
vlhké miesta. Ona vzdychá. Steblá trstiny, húštie. Ona
stane. Voda v bažine sa černie. Šepká. Mach.
Temný mach s tŕstím a bielymi leknami. Stále šepká
a sadá si. On vstane. Hovorí nahlas, pomaly a zreteľne.
Zelené pasienky a tienisté lesy, mohutné lesy, tiché
a osamelé. Ona stále šepká. Strmé vrchy, vrchol na vrchole,
ľadovcové kotliny jedna na druhej, divoké hroty hrebeňov
a skalné ihly. Kvitnúce rododendrony. Stále vzdychá. Výstrel.
Oblaky na večernej oblohe.
Preložila Ľubica Somolayová.
zdroj: Ateliér Pluto
