Výber z poézie srbského autora žijúceho v  Kanade Nebojšu Vasovića s  názvom Krv pod figovníkom (Ars Poetica & Ateliér Pluto) v preklade Karola Chmela obsahuje básne z  jeho ostatných dvoch zbierok. Verše sú vecné, prozaizované a  plynú bez konvenčných poetických okrás a  efektných metafor. Kniha, žiaľ, ponúka i  prvoplánové básne: hlavne v  pointe (Breh, Obed), v  ktorých prevážila snaha o  efekt nad jeho účinkom (Pravá cesta) či ktoré predostierajú nezmysel vo veršovej podobe (Caneloni). Do väčšiny textov je však vpísaná subtílne pútavá obraznosť, ktorá spolu s  iróniou a  jemným či nečakaným myšlienkovým pootočením básne nenápadne pozdvihuje tie miesta knihy, ktoré sa pohybujú na hranici klišé, nefunkčnej banálnosti a prázdneho mudrovania: „Boh ti nedovolí zabiť sa, / lebo bytie samo osebe je dobré. // Nedovolia ti to rodičia, / lebo do teba investovali (…) nikto ti vlastne neumožní // byť tým, čím si: / samovraždou v pohybe, / veselým sumcom v noci, / v Dunaji…“ Takto vybavené verše obkresľujú život vo svojej „komplexnej jednoduchosti“, ktorá je permanentnou témou básní.

Vasović reflektuje aj náboženské a politické témy, no i tie napája na individuálny, konkrétny a  každodenný rozmer, hoci aj nepriamo: „zabíjať v mene Boha / ešte – stále – druhý – raz / nezostúpeného / tak predpisovo ukrižovaného / tak profesionálne / zabitého / v  každom čase / v  každom jazyku“. Hrdina priebežne vyzdvihuje neutrálny stav, ne-bytie (pred narodením či po smrti), „ničotu“, v ktorej sa strácajú zväzujúce kontúry a  ktorá nás presahuje.

V zhode s poetikou knihy, vystavanou i  na paradoxe a  absurdnosti, vystríha pred selektívnosťou spomienok, ktoré namiesto oživovania vymazávajú individuálneho človeka. Kontakt s ním ho však vyčerpáva: „ľudské kontakty / len otravujú dušu“. Čitateľná je hrdinova obava z dočasnosti svojho diela (Vrstovníci) a banálnosti vlastnej tvorby (Šansón), ktorou sa mu nedarí úplne zachytiť život vo svojej (preňho ohurujúcej) obyčajnosti. Napoly rezignovane preto konštatuje: „Najkrajšie mená majú / nenarodené deti“.