Vyhľadávanie
Deväťročná Barbi bola jedinou dcérou svojich rodičov – lekárov. Mama – atestovaná nefrologička, otec – čeľustný ortopéd, ktorý mal ambíciu získať titul PhD. Bývali v tehlovom dome v centre Bratislavy v krásnom veľkom byte. Aj rodičia Barbi boli krásni: otec, šarmantný lámač sŕdc svojich pacientok, a mama nápadne pripomínala filmovú Angeliku. (Nečudo, že sa do nej v nočnej službe zahľadel kolega urológ.)
Barbi, ktorá mala detskú izbu len pre seba a veľa krásneho značkového oblečenia a hračiek z Rakúska, sa však musela za svojich rodičov hanbiť. Jej vankúš býval často celkom mokrý od sĺz. Vždy, keď sa rodičia hádali. Hádali sa často a trápne a niekedy aj v noci. Barbi si želala, aby to bol zlý sen. Ani jej hlasný plač neprerušil ich nechutné hádky. Nakoniec sa otec odsťahoval o dve poschodia vyššie k pani susedke. Ešteže neodišiel ďaleko a ostal v dome, chlácholila Barbi samu seba. Ale aj tak. Keď našla v zásuvke právoplatný rozsudok o tom, že manželstvo jej rodičov je rozvedené, roztrhala papier na kusy a vložila ich naspäť do obálky. Keď to zistila jej mama nefrologička, kontaktovala svoju kamarátku psychologičku, aby jej poradila. A keď Barbi zbadala na otcovom prste obrúčku, spustila žalostný nárek. Neplač, budeš mať krásneho bračeka, utešoval ju otec a podal jej niekoľko farebných ceruziek.
Evka Tami Heribanovej v knihe Misia Eva, prísne tajné (Ikar 2012) je statočné dievčatko, ktoré podobne ako Barbi najviac zo všetkého túži po tom, aby sa jej rozvadení a rozvedení rodičia dali opäť dohromady, aby boli normálna rodina. Evkina misia končí úspešne. Jej rodičia sa opäť ľúbia a opäť si nasadia obrúčky. Láska víťazí! A tak by to malo byť, pretože každé dieťa si zaslúži normálnu rodinu!
