Vyhľadávanie
Básnické svety Tomasa Tranströmera a Milana Rúfusa
V piatok 16. júna 2006 sa v Bratislave v Zichyho paláci konalo výnimočné podujatie. Stretli sa na ňom milovníci poézie švédskeho básnika Tomasa Tranströmera a barda slovenskej poézie Milana Rúfusa za prítomnosti oboch majstrov. Myšlienka pripraviť takéto stretnutie prišla od pani Nade Hammarberg zo Švédska, ktorá spolu so svojimi kolegami zo Spoločnosti priateľov Milana Rúfusa vo Švédsku, približuje nášho básnika severskému publiku už niekoľko rokov. Podujatie zaštítili Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Veľvyslanectvo Švédskeho kráľovstva v Bratislave, Spoločnosť Milana Rúfusa v Štokholme a Staromestské kultúrne centrum v Bratislave. V programe účinkovali Monica Tranströmer, Maria Hjalmarson, Mariann Gustafsson, Malin French, Hans Wirgen, Milan Chromek a Naďa Hammarberg. Básne Tomasa Tranströmera prednášali zo slovenského vydania jeho zobraných básní v preklade Milana Richtera Medzi allegrom a lamentom (Milanium 2001), básne Milana Rúfusa do švédčiny preložila Naďa Hammarberg.
Tomas Tranströmer (1931) je najznámejší a najprekladanejší švédsky básnik súčasnosti odmenený množstvom zvučných literárnych cien, ako Petrarcova cena, Cena Severskej rady, Severská cena Švédskej akadémie a v neposlednom rade aj ocenenie zo Slovenska Cena Jána Smreka. Nie je tajomstvom, že Tranströmer patrí už niekoľko rokov medzi kandidátov na Nobelovu cenu. Jeho dielo vyšlo v preklade do 47 jazykov.
Rovnaké miesto ako Tranströmer vo švédskej poézii, zaujíma Milan Rúfus v slovenskej. Aj on bol ocenený množstvom cien (napríklad za najnovšiu zbierku Báseň a čas získal Cenu Slovenského spisovateľa, Cenu Obce spisovateľov Slovenska aj Cenu literárneho fondu). Za oboch básnikov však hovorí predovšetkým ich poézia.
Stretnutie týchto dvoch velikánov básnického umenia a najmä stretnutie svetov ich poézie sa stalo nezabudnuteľným poetickým zážitkom pre všetkých prítomných. Tomas Tranströmer, pre ktorého je hudba nielen súčasťou jeho poézie, ale ju dlhé roky aj sám interpretuje, pripomenul v úvode podujatia svojou hrou na klavíri, že sa nepoddáva osudu, ktorý bol k nemu posledné roky nemilostivý a z jeho hudby zaznievala vnútorná sila a odhodlanosť.
V programe zazneli básne oboch autorov z ich dlhoročnej tvorby. Pre slovenské publikum bolo nesmierne zaujímavé počuť Rúfusove verše vo švédskom preklade a treba jednoznačne potvrdiť, že nás všetkých oslovili. Za všetky preklady aspoň niekoľko poznámok: so zadržaným dychom sme čakali, ako napríklad vyznie po švédsky báseň Tulipán, pôsobivá svojimi zvukomalebnými, rýmovými a rytmickým finesami a boli sme s jej prekladovým riešením veľmi spokojní. Básnikovu známu slovnú hračku a zvukomaľbu „tululi, tululi“ riešil preklad do švédčiny substitúciou na ,,gosseli gosseli”, v ktorej sa dôraz z objektu preniesol síce na subjekt, ale v ostatnom texte došlo k tematickému vyrovnaniu a kompenzácii. Takto švédsky preklad dômyselne zvládol Rúfusovu hru so zvukmi i témou básne. Podobne sme čakali na riešenie mnohých Rúfusových eufemizmov a zdrobnelín, ktoré švédčina nedokáže riešiť na morfologickej rovine. Zaujímavé je, že prekladateľka nesiahla po možnosti lexikálneho riešenia (pomocou lilla, liten, ktoré slúžia na vyjadrenie zdrobnelín), ale využila iné jazykové možností švédčiny, najmä asonanciu, melódiu a rytmus.
Z ponuky Tranströmerovej tvorby upútali haiku, v sedemnásťslabičných veršoch (5-7-5) autor prezentuje motívy z návštevy nápravného ústavu pre mladistvých. Veľkosť autorových haiku je v jednoduchosti výrazu, ktorým v kondenzovanej a nekomplikovanej podobe dokáže vyjadriť hĺbkou myšlienky závažnosť témy. Z množstva známych autorových básní, ktoré okrem svojho umeleckého posolstva na poslucháčov pôsobili aj silou znenia jazykových verzií, spomenieme báseň Madrigal zo zbierky Pre živých a mŕtvych. V nijakej inej interpretácii by nemohla táto báseň o živote a láske vyznieť sugestívnejšie a presvedčivejšie ako z úst pani Tranströmerovej, ktorá už roky stojí pri bardovi švédskej poézie aj v najťažších chvíľach jeho života.
Večerom poézie Tomasa Tranströmera a Milana Rúfusa sa slovenská a švédska kultúra priblížili k sebe viac ako kedykoľvek predtým.
Margita Gáborová
