Vyhľadávanie
Básnik Ján Litvák predstavil počas tohtoročnej Bibliotéky svoju najnovšiu zbierku Oranžová tráva spolu s jej vydavateľom, básnikom, esejistom a rozhlasovým redaktorom Olegom Pastierom (na foto vpravo). Výsledkom ich vzájomnej spolupráce je už päť knižiek z vydavateľstva F. R. & G. (Samoreč, 1992; Pijem vodu z Dunaja, 2006; Bratislavské upanišády, 2007; Básne prané v studenej vode, 2010 a Oranžová tráva, 2012). Oleg Pastier predstavil najnovšiu zbierku veľmi poeticky – rozprávkou Sudha, ktorú napísal práve na túto príležitosť, a tak publikum na Bibliotéke malo jedinečnú príležitosť vypočuť si ju ako celkom prvé. Tí, ktorí nestihli prezentáciu v nedeľu (11. novembra 2012), si Sudhu Olega Pastiera môžu prečítať tu:
(Niekoľko nenáhodných poznámok kosca bujných tráv:
na farbe až tak veľmi nezáleží.)
1.
„A každé steblo tiché stojí, osamelé, pokorne prijíma hlavu sklonenú.“
2.
„Poznáš Oranžovú Trávu tak dobre ako ja?“ spýtala sa ma Sudha, malá kvetinárka z Hlavnej stanice.
„Pokúšam sa o to,“ odvetil som.
3.
A začal som usilovne listovať v análoch predkov Oranžovej Trávy, aby som chytil stopu, ako sa vraví, no zatúlaní sú, nebzučia ako roje, nepijú vodu z Dunaja a určite sa im cnie po víne i po vine.
4.
Popis hľadanej. Celkom prosto: Oranžová Tráva má tvár snežnej hrdličky, keby ste náhodou nevedeli.
5.
V trolejbuse číslo 210 hadila sa raz mne neznáma Bozkaňa v lepivom oranžovom tričku a čítala si, celkom bezostyšne, nehanebnica jedna, v Bratislavských upanišádach. Vzbĺklo vo mne – ako v kozube – čosi všímavé, ale bez hmatateľných výsledkov. Keď som vystúpil na Nivách, vyhnal som hneď a zaraz túto prebolenú túžbu zo svojho srdca. Ale stud ostal.
6.
Ešte raz celkom prosto: Oranžová Tráva má úplne iné účinky ako metanol: zabíja len mŕtvy čas a neoslepuje vidiacich.
7.
Užitočná rada pre budúcich pestovateľov: Oranžovú Trávu polievame zásadne Samorečou oranžových hlások, aby ani jedna oranžová litera neostala suchá. Zapíšte si to dobre za uši, aby ste sa vyvarovali školáckych chýb nepozorných začiatočníkov.
8.
Ešte jedna užitočná rada, celkom zadarmo: Nikdy neperte Oranžovú Trávu v studenej vode; myslím to naozaj vážne. A hneď aj zabudnite na zmäkčovače, ktoré tak radi používajú vládcovia výkričníkov a pomlčiek.
9.
Nocturno:
Zelené lampy svietia do noci, Oranžová Tráva nesvieti, žiari, nesie sa dovysoka ako páva po zadrôtovanej krajine; smeje sa oranžovým smiechom bielym manžetám, nalinkovanému lopoteniu zlovestnej psoty a úžerníckemu užieraniu z prázdnych tanierov nenásytných vysmievačov metafory.
10.
Nox et solitudo:
„Piú – piú – piú“ – zrapotal zunihlav.
„Ó labutecha!“ zvýskol lúčny koník a krídelkujúc zlatopisom najtenších žíl, vyskočil z Oranžovej Trávy.
11.
Ale teraz už naozaj vážne: Oranžová Tráva vonia omamne ako papier, a nehorí – ako nehoria ani rukopisy starých Majstrov.
12.
„Nuž dobre. Naozaj už vieš skoro všetko o Oranžovej Tráve.“ zasmiala sa Sudha, malá kvetinárka z Hlavnej stanice a všetky náramky na jej hebkých zápästiach a útlych členkoch radostne zacinkali.
A z plastovej púšte mŕtvych tabletov dýchol na nás sivý laptopový chlad...
Oleg Pastier
3. 10. 2012
