Známy český básnik Jiří Wolker trpel dlhšiu dobu ochorením dýchacích ciest a istý čas sa liečil v Sanatóriu Dr. Guhra v Tatranskej Polianke. Napriek tomu zomrel ako dvadsaťtriročný. Na jeho pamiatku sa každoročne koná vo Vysokých Tatrách Wolkrova Polianka, najstaršia celoslovenská literárna súťaž poézie mladých autorov.

Jej 48. ročník sa uskutočnil 10. a 11. novembra priamo v Tatranskej Polianke, v sanatóriu. Na slávnostnom vyhlásení víťazov sa zúčastnilo päť ocenených autorov – Roman Beňo z Trnavy, Martina Grmanová z Bratislavy, Martin Chudík z Bratislavy, Peter Prokopec zo Svitu a Linda Šagátová z Myjavy. Podľa poroty, v ktorej sa tento rok stretli predseda AOSS Igor Hochel, šéfredaktor časopisu Dotyky Boris Brendza a básnik Erik Ondrejička, sa oproti predchádzajúcim ročníkom kvantita príspevkov premietla do kvality. Menej však neznamená nezáujem, skôr určitú vyhranenosť mladých autorov.

Ako účastníčka som mala možnosť vidieť podujatie aj z druhej, už nie natoľko oficiálnej strany. Vzhľadom na pokročilú jeseň, pozvoľna prechádzajúcu do zimy, nás v Tatrách privítalo slnečné a teplé počasie. Spomienka na Jiřího Wolkra pri pamätnej doske neďaleko sanatória sa však niesla skôr v chladnejšom večernom tóne.

Po niekoľkých formálnych i menej formálnych stretnutiach, knižnej prezentácii fotografií z tatranského prostredia, sa konal v divadelnej sále sanatória očakávaný „večer víťazov“, na ktorom boli prostredníctvom videonahrávok a recitácií básní predstavení aj ocenení autori. Z dosiek, ktoré znamenajú svet, sledoval slávnosť aj Jiří Wolker, len tak, nenápadne, v podobe busty. Nakoniec, ktovie, možno bol duchom celkom inde, nevidený sa tíško prizeral z publika.

A kto v tento večer zvíťazil? Odpoveď je jednoznačná – predsa láska k poézii.