Básnik v maske textára

V nedávnej minulosti bola reprodukcia piesňových textov v papierových prílohách fyzických hudobných nosičov skôr pravidlom ako výnimkou. Možnosť prečítať si ich popri pokojnom a nanajvýš intímnom počúvaní interpretov v domácich „svätyniach hudby“ oceňovali nielen literárni fajnšmekri, ale aj relatívne jednoduchší pop-rockoví poslucháči. Rýchlosť života 21. storočia však spôsobila pokles produkcie nahrávok tohto typu a nastúpil globálny rozmach nových, „nehmatateľných“ elektronických technológií šírenia hudby.

V súčasnosti sa vnímanie skladieb upriamuje viac-menej iba na akustickú muzikálnu konzumáciu a vizuálny moment sa preniesol z oblasti slovesnej degustácie do strihových videoklipových prezentácií, ktoré vytvorili z hudby multikódové umenie. Takáto situácia však môže spôsobovať skôr bolesti hlavy ako osvieženie myšlienkového priestranstva a relaxu v pôvodnom zmysle slova. Muzika sa tak čoraz častejšie stáva expresným a expresívnym sprievodným „hlukom“ pre väčšinu ľudských existencií, ktorým akoby väčšmi vyhovovali tabloidné texty na hudbu bez výraznejšej melódie a snahy na usídlenie v pamäti.

100x Pozoruhodnosť

Určite teda nie je na škodu, keď z času na čas vyjde na trh knižná zbierka viacvrstvových hudobných básní od kultivovaných tvorcov. Je to síce svojím spôsobom rarita, ale len takto  možno zachytiť peripetie vývoja, zákutia cesty, spôsoby pozorovania, odlišnosti od častých speváckych transformácií pri živých vystúpeniach a iné zaujímavosti tvorby takýchto literárnych útvarov. Zvyčajne ide o pozoruhodnú záležitosť, najmä ak ide o kvalitných autorov. Jedným z nich je určite Peter Uličný, ktorý do aktuálnej epochy vstupuje knižkou svojich známych aj menej známych či doposiaľ nevydaných pesničkových veršov 100x Peter Uličný (alebo Amnestia v blázninci).

Mozaiku jeho renesančného literárneho portfólia začali intarzovať texty piesní v prvej polovici 80. rokov, keď na troskách bigbítovej skupiny Demikát vzniklo zoskupenie Tristo hrmených (300 HR), fúzia smerovania dvoch osobností – Uličného priateľa z detstva, gitaristu Andreja Šebana, a vtedy ešte speváka alternatívy Pavla Haberu. Ťažiskové texty tejto kapely, ako aj naturalistická poézia pre sólové projekty Mariána Greksu, prvé obdobie Richarda Müllera, humoristická kuriozita Noga, Skrúcaný aj skupiny Aya a Team tvoria prvú tretinu knižky (Odvážny muž na písacom stroji: texty z rokov 1985 – 1995).

100x Unikát

Uličný má ako špecifický žurnalista výrazný pozorovací talent a cit pre používanie novodobých reálií, absurdít, argotu a slangu. Nebojí sa sebairónie, recesie, (ne)očakávaných slovných hračiek, detekovania obnovy pamäťových stôp. Témou je okolitý „lepkavý“ svet, v ktorom človek už často nie je ľudská bytosť, chýba láska (ale na druhej strane tá, čo zostala, vyvoláva tiché zimomriavky), morálka je nezriedka neznámy pojem a život už nemá nevyčísliteľnú hodnotu. Keď k tomu dodáme až galandovsky ladenú (ne)znalosť výtvarného labyrintu ženskej duše a blúdenie v jej slepých uličkách, plynule prechádzame do druhej tretiny publikácie Vdova po nikom (Texty najmä o ženách a pre ženy spievané ženami). Básnivé podklady melódií pre legendu československého popu Martu Kubišovú (v češtine), šansoniérku a vokálnu pedagogičku Alenu Čermákovú, permanentne populárnu „bludičku“ Beátu Dubasovú, speváčku výrazného hlasu a preborníčku kung-fu aj tai-chi Soniu a Bibi, víťazku súťaže Francúzsky šansón, sú naozaj špeciálnymi sociologickými mikroštúdiami.

Ale najlepšie vo finále – nič výstižnejšie ako Uličného doplňujúci komentár na margo mimoriadne úspešnej nahrávky Richarda Müllera Hodina medzi psom a vlkom nemôže charakterizovať tretiu tretinu knižky Čo ak tam hore nikto nie je? (Texty z rokov 2015 – 2022): „Žijeme časy, ktoré majú dosť ďaleko od poézie. Ak si ju teda veľmi nemôžeme dopriať v bežnom živote, doprajme si ju aspoň v pesničkách. Keby autori piesní rezignovali na takúto možnosť, bol by svet ešte šedivejší a surovejší, než v skutočnosti je. Ak by som mal parafrázovať názov tohto albumu, už by sme si nemohli vychutnať tú magickú hodinu medzi psom a vlkom, preto je na svete poézia, a preto som sa snažil aspoň čosi z nej prepašovať aj na tento album.“

V súčasnosti sa však zdá byť pesimisticky temná budúcnosť bez fyzických hudobných nosičov, našťastie, len dočasnou víziou. Domáce diskotéky plné cédečiek stále stoja a znova sa začínajú tak trocha nostalgicky plniť vinylovými LP s výtvarnými kompozíciami obalov a textovými prílohami, ktoré zažívajú neuveriteľné znovuzrodenie. Napriek tomuto pozitívnemu futuristickému výhľadu je pre vyznávačov rovnocenného spojenia nôt a písmen dojemný donkichotský počin vydavateľa knihy mimoriadne užitočným dôkazom, že kvalitný piesňový text môže byť aj dobrou literatúrou.

Pavel Malovič (1952)

Telovýchovný lekár, pesničkár a publicista. Od roku 1979 je členom pesničkárskeho združenia Slnovrat. Vydal dve zbierky poézie, Prírodný materiál (1998) a Tvar mojej tváre (2017), zborník recenzií Exkluzívne texty o knihách a hudbe (2020), o. i. aj populárne publikácie z oblasti zdravovedy Ako si udržať mladosť (2015) či Beh a zranenia (2019). Pripravuje svoje profilové CD Bolo ako nebude.

Peter Uličný: 100x Peter Uličný (alebo Amnestia v blázninci)

Levice: KK Bagala – ExEdícia, 2022

Peter Uličný vo svojom Antikvariáte 13. komnata

Foto: Táňa Hojčová