Belehradský knižný veľtrh

V časoch rozdelenej Európy bol frankfurtský knižný veľtrh vyárendovaný pre západný svet, Moskovský pre tzv. socialistické krajiny a belehradský plnil funkciu neutrálneho pásma, kde sa stretali jedni i druhí. Na belehradskom knižnom veľtrhu vtedy vystavovalo vyše päťdesiat krajín z celého sveta. Tak to fungovalo tridsaťpäť rokov. Po páde železnej opony a berlínskeho múra však vyrástol múr deliaci od sveta vtedajšiu Juhosláviu, dnešné Srbsko a Čierna Hora. Zahraniční hostia neprichádzali, domáca knižná produkcia bola zdecimovaná, ale aj v rokoch najväčšej krízy veľtrh ani v jednom roku nezaznamenal menej než stotisíc návštevníkov.

Po páde Slobodana Miloševića svitlo lepšie svetlo pre vydavateľov, rástol počet vydaných titulov, počet návštevníkov prekročil tristotisíc v jednom roku. Zahraniční vystavovatelia sa začali vracať. Tento rok prišlo do Belehradu vyše 600 vystavovateľov zo Srbska a Čiernej Hory a svoje stánky mali aj vydavatelia z Japonska, Kanady, Španielska, Talianska, Maďarska, Grécka, Iránu, Švajčiarska, USA (prvýkrát po desiatich rokoch), Nemecka, Poľska, Izraelu (prvýkrát vôbec), Slovenska (v Belehrade vystavovali Slovenský spisovateľ, Belimex, SPN – Mladé leta, Príroda, ESA, Eko konzult, Knižné centrum, Remedium, Matys, Topas, Slovart, vydavateľstvo Matice slovenskej, Tranoscius, Tigra, Ikar, Literárne informačné centrum), Chorvátska, Bosny a Hercegoviny, Macedónska, Slovinska (prvýkrát po pätnástich rokoch) a špeciálneho hosťa - Francúzska. Z Francúzska prišla aj spisovateľská delegácia, ktorá navštívila aj iné srbské mestá. Veľtrh otvorili v Paríži žijúci srbský spisovateľ Milovan Danojlić a spisovateľ a režisér Alain Robbe Grillet.

Belehradský knižný veľtrh trval od 19. až do 26. októbra, kvôli veľkému záujmu ho o deň predĺžili – a aj v tento dodatočný deň mali organizátori problém o deviatej večer dostať posledných návštevníkov von z výstavných hál. Bolo sa na čo pozerať. Domáci vystavovatelia predstavili čitateľom asi 4600 knižných titulov. Najproduktívnejším vydavateľom medzi dvomi veľtrhmi je belehradská Narodna knjiga s vyše 400 novými titulmi. Za najlepšie vydavateľstvo však bolo vyhlásené vydavateľstvo KOV z mestečka Vršac na srbsko-rumunských hraniciach, ktoré je známe predovšetkým vydávaním kníh svetovej poézie, ale aj prózy. Tu vyšiel aj preklad Pavla Vilikovského Kôň na poschodí a Slepec vo Vrábľoch.

Účasť slovenských vydavateľov skomplikovalo to, že práve v tom čase sa konala Bibliotéka. O tom, ako “dobre” sú skoordinovaní usporiadatelia knižných veľtrhov svedčí aj fakt, že v tom istom týždni bol knižný veľtrh aj v Krakove.