Na začiatku bolo Erikovo odporučenie. Kamarát vybŕdol zo svojej popoludňajšej letargie knižného redaktora do otázky: „Ponúkli ti aj Artičokové srdcia?“ Vložil do nej toľko entuziazmu, že sa nedalo odolať. Neponúkli, ale chcem ich, usmiala som sa a ku kôpke „dospeláckych“ recenzných výtlačkov mi vzápätí pribudla ešte aj kniha Artičokové srdcia (Vyd. Slovart 2013) Situ Brahmachariho v preklade Oľgy Kralovičovej. Čoskoro prišiel večer Vé, a keďže sa výnimočne nekonal žiaden „dospelácky“ program typu „tour de kaviarne Ružinova“, romantické prechádzky a tak podobne, pustila som sa do príbehu dvanásťročnej plachej Miry. Veľmi rýchlo mi bolo jasné, že ho ani náhodou znudene nevymením za večného hľadača sexuálnej identity Johna Irvinga, partiu zabijakov Dominika Dána, ani ďalšiu forenznú Kathy Reichsovú. A boli to veru silní protikandidáti. Recenzentka Mary Hoffmanová v The Guardiane prízvukuje úspech knihy a jej odôvodnené ocenenia. Reflexia vzťahu Miry s jej rebelujúcou, voľnomyšlienkárskou a na rakovinu zomierajúcou starou mamou Josie je silná a hlboká (nielen) pre inšpiráciu reálnym vzťahom autorkinej dcéry s jej babičkou. Nebolo ťažké vžiť sa do pocitov plachej tínedžerky. Pozdávalo sa mi citlivé spracovanie Mirinej lovestory s charizmatickým Jidém Jacksonom, ale aj raper Ben Gbemi, najlepšia kamoška Millie Lockheartová, motív učiteľky tvorivého písania Pat, aj súdržnosť v Mirinej trojdetnej rodine s fascinujúcou starkou Josie, ktorú ani vízia skorého bolestivého konca neodradí od cinkania extravagantnými náušnicami, hipisáckych odevov pestrých farieb a veľkolepého projektu vymaľovania vlastnej ekologickej rakvy. Skrátka, prijala som text, ktorý o tajomstvách života i umierania, dospievaní, priateľstve, žiali i nádeji hovorí tak odzbrojujúco úprimne, že si – bez ohľadu na vek – ani nevšimneme, v akej symbióze sú pri čítaní naše slzy a úsmev.
