Barbora Kardošová dokáže čitateľa aj zručne marinovať v adekvátnych zjemňovacích ingredienciách, aj ho primerane (takmer) tepelne spracovať, a zároveň aj nakŕmiť chutnými sústami zážitku. Prirodzene, čitateľského. Ak považujete moje metafory za podozrivo kuchynské, neprotirečím vám. Sťaby gastronomickú začiatočníčku ma stáli dosť námahy, ale statočne si za nimi stojím: Kardošovej próza Medium Love (Vydavateľstvo Slovart) sa totiž otvorene hlási k podtitulu Láska ako stejk a jej anotácia okrem stredného veku protagonistu a jeho mediálnej kariéry tematizuje aj dobre odležanú hovädziu roštenku, z ktorej sa vo finále stane stredne prepečený stejk s ružovým a šťavnatým jadrom. Namiesto žonglovania s detailmi deja rada konštatujem, že Kardošová – rešpektujúc všetky propriety žánru ženského románu – neuviazla v priemernosti. „Prepiekla“ svoj text uvážlivo: okrem krvavočervených tónov lásky a neúnavne presakujúceho života sa v ňom ocitli aj témy pominuteľnosti a rodinnej kontinuity a tiež presvedčivé textové zásahy do čierneho v podobe reflexie strednovekovej krízy a bláznovstiev s ňou spojených. Isteže, v zhode so svojím naturelom mám aj výhrady (nešťastník Spajk je skarikovaný viac, než bolo nevyhnutné, astrál na chodbe Poppinho bytu po babičke prekračuje moju hranicu trpezlivosti s ezoterikou a nie všetky rozohraté línie sa mi zdajú byť rovnako dôsledne dotiahnuté). Zrejme sú to len zanedbateľné mušky, ktoré si niekto iný – nedeterminovaný mojimi privátnymi preferenciami – ani len nevšimne. V súlade s autorkinou poetikou: keď hrdinka Ida „vŕtala zub, počúvala pritom hudbu. Najradšej Apocalypticu alebo Pink Floyd.“ Nezáleží na tom, čo (a či vôbec niečo) budete počúvať pri čítaní Kardošovej. Obstojí sama o sebe. Príbehu totiž nemožno uprieť charakter hladkého čítania s ašpiráciami o kúsok vyššími ako popová jednohubka.
