S Róbertom Beutelhauserom sa nerozprávam často, ale zato s potešením a minimálne z dvoch dôvodov. Zámienkou na kamarátske klebetenie o jeho učiteľovaní na bratislavskom gymnáziu, o mojom rádiu, našich spoločných známych a ich aj našich privátnych novinkách mi už po dva razy bolo publikovanie Robovej knižky. Ako každý rozumný autor, aj on – síce so zaťatými zubami, ale predsa len – akceptuje, že vtedy niet inej cesty, ako podvoliť sa stretnutiu, ktorého neoddeliteľnou, (pomerne) bezbolestnou súčasťou býva aj rozhlasový mikrofón. Druhá časť série Naše hrôzyplné dejiny z jeho proveniencie sa nahrávania rozhovoru dočkala na terase kaviarne. Kým prvý diel Barbarskí Slovania mapoval obdobie do rozpadu Veľkomoravskej ríše, druhý diel s názvom Od porážky k porážke (Vydavateľstvo Slovart) sa vymedzuje rokmi 955 a 1526.

Ste dospelí a zodpovední, nechcem vás tu trápne preskúšavať z dejepisu. Istá škodoradostná časť mňa samej však nie je úplne presvedčená o tom, či si všetci pamätáte, že ide o dátumy bitiek pri Lechu a pri Moháči. Autor knihy vie, že svoje informácie nesmeruje dospelým a prudko zodpovedným. Je mu jasné, že v hre o pozornosť tínedžera bez humoru nezaboduje. Sype ho teda v štedrých dávkach a zo zásady taký, ktorý korešponduje so štýlom adresátov. Ani netušia ako a zrazu len – aj vďaka skvelým komiksovo ladeným ilustráciám Katky Slaninkovej – sa na nich lepia vedomosti o prvých storočiach existencie Uhorského kráľovstva. Dozvedajú sa, čo bol vlastne ten stredovek, či bola šľachta šľachetná, či sa lepšie žilo na hrade alebo v meste, prípadne aj to, „ako to je s pravdivosťou povestí, čo bola najväčšia pliaga stredoveku i prečo sa mnísi neumývali“. Veselé písanie o vážnych veciach spôsobuje, že aj dospelý čitateľ pri ňom ľahko zabúda, že už dávno nie je cieľovou skupinou vydarenej popularizácie našich dejín plných čudných skrumáží.