Vyhľadávanie
Viete, že abcházska včela má najdlhší cuciak, abcházske víno najlepší buket, abcházsky byvol je neobyčajne citlivý a abcházsky čaj chutí najlepšie na svete? Aj toto (a mnohé iné) sa dozviete v diele abcházsko-gruzínskeho prozaika, básnika, dramatika a novinára Gurama Odišariju (1951) Prezidentov kocúr, ktoré vyšlo vo Vydavateľstve Slovart v preklade Ivany Kupkovej.
Guram Odišarija je držiteľom mnohých literárnych ocenení, okrem iných Golden Pen of Freedom, ktorú udeľuje World Association of Newspapers, a jeho diela boli preložené do viacerých svetových jazykov. Vo svojej tvorbe sa tematicky venuje najmä tragickému osudu ľudí, zasiahnutých trinásťmesačnou vojnou v Abcházsku, ich vykoreneniu a dezilúzii. Viaceré prózy venoval práve rodnému mestu Suchumi – Návrat do Suchumi (1995), V Suchumi sa čaká na dážď (1997) a iné.
V smutno-humornom spomienkovom románe Prezidentov kocúr (2015) sa čitateľ vráti do predvojnového abcházskeho Suchumi, ktoré je s autorom nerozlučne späté, a spoznáva svojrázneho straníckeho funkcionára Michaila Temuroviča Bgažbu, pôvodným povolaním genetika. Bgažba bol prvým tajomníkom strany Abcházskej autonómnej republiky počas Chruščovovej vlády, ale oveľa viac bol milovníkom života so všetkým, čo k tomu patrí. Už počas svojho života sa stal legendou, hlavným hrdinom suchumských mýtov a nerozlučnou súčasťou mestského folklóru. Bgažba sa ani len nepokúsil o škrupulóznu pedantnosť v duchu straníckej disciplíny, žil si podľa svojich, pre mnohých nepochopiteľných pravidiel. Nebránil sa používať lesť aj vtip. Klamstvo v jeho podaní nadobúdalo nový, takmer „etický“ rozmer. Súčasťou suchumských legiend sa stal aj liečivý ryšavý kocúr, ktorý vraj patril Johnovi Fitzgeraldovi Kennedymu a ktorého podaroval svojej priateľke Zinajde Nikolajevne sám Michail Temurovič.
Aké bolo predvojnové prímorské Suchumi? V čase kvitnutia araukádie bolo najkrajšie, v lete šumelo ako pohár šampanského a morská hladina pri jeho brehoch bola posiata bielymi loďami. Život Michaila Temuroviča aj celého Abcházska nezvratne zasiahol gruzínsko-abcházsky vojnový konflikt v rokoch 1992 – 1993. Cez vojnu sa všetko zmenilo. Michail Temurovič však bol už iba tichým svedkom vojnových udalostí, ktoré jeho duša nedokázala uniesť. Aj v deň pohrebu zavýjali ešerské a mercheulské raketomety.
