Vyhľadávanie
Bibiana – Medzinárodný dom umenia pre deti – v meste pôsobí už dvadsať rokov. Oslavuje ako inak výstavami. O tom, ako funguje, čo plánuje a či jej nehrozí zrušenie, nám porozprával jej riaditeľ PETER TVRDOŇ.
Prešlo dvadsať rokov, ako ich hodnotíte? Čo bolo impulzom pre vznik Bibiany?
„Bibiana oficiálne vznikla podľa zriaďovacej listiny 1. júla pred dvadsiatimi rokmi, môžeme teda povedať, že je v puberte alebo už za ňou. Formovala sa už od júna 1987, keď ponúkla verejnosti prvú výstavu, a vznikla v podstate preto, lebo sa hľadalo zastrešenie pre Bienále ilustrácií Bratislava. Od známej skratky BIB je odvodený aj názov, ktorý si píšeme verzálami.“
Čo všetko robí Bibiana?
„Našu činnosť môžeme zhrnúť do piatich základných okruhov. Prvým okruhom je všeobecne známa výstavná činnosť priamo v Bibiane, ktorej súčasťou sú pravidelne tvorivé dielne či divadlá. Druhou oblasťou je knižnica, ktorá obsahuje unikátne fondy a momentálne prechádza veľkými zmenami - digitalizáciou. Tretiu oblasť tvorí činnosť Slovenskej sekcie IBBY (International Board on Books for Young People – Medzinárodná únia pre detskú knihu – pozn. redakcie). Toto oddelenie pripravuje aj súťaže Najkrajšie knihy Slovenska a Najkrajšie a najlepšie detské knihy na Slovensku a aj ich vystavuje.“
Aký je štvrtý a piaty okruh vašej činnosti?
„Je to Bienále ilustrácií Bratislava (BIB) a Bienále animácie Bratislava (BAB). Bienále ilustrácií je najznámejšia činnosť Bibiany, ktorá od svojho vzniku v roku 1967 presahuje rámec Slovenska. V roku 2009 sa uskutočnil už 22. ročník tejto medzinárodnej súťažnej prehliadky a má teda za sebou 44-ročnú existenciu. Momentálne pracujeme na 23. ročníku.“
A Bienále animácie?
„Strieda sa s BIB a v tomto roku pripravujeme jubilejný 10. ročník medzinárodného festivalu animovanej tvorby pre deti BAB. Tento festival vznikol popri BIB a začínalo sa premietaním pár filmov. Na 9. ročníku v roku 2008 sme už predstavili niekoľko stoviek animovaných filmov a privítali svetovú špičku tvorcov animovaného filmu.“
Ako je to s financovaním týchto podujatí?
„Obe tieto veľké medzinárodné akcie Bienále ilustrácií a Bienále animácie sú nekomerčné podujatia a prezentujú kvalitné umenie, to najlepšie čo v knižnej a animovanej tvorbe venovanej deťom a mládeži vzniklo. Všetky náklady, okrem malých čiastok, ktorými sem-tam prispejú sponzori, idú z rozpočtu BIBIANY, teda z rozpočtu Ministerstva kultúry SR.“
A čo financovanie samotnej Bibiana?
„Problémy s financovaním boli, sú a budú. Napriek tomu však ministerstvo vždy nájde prostriedky na najväčšie a najdôležitejšie aktivity Bibiany, ktorá je rozpočtovou organizáciou. Tak ako ostatní si však môžeme len povzdychnúť, že peňazí na kultúru nikdy nie je dosť.“
Sponzoring nefunguje?
„Sponzori sem-tam prispejú. Žiaľ, situácia na Slovensku je taká, že keby sme organizovali napríklad súťaž miss, tak by sponzorov bolo viac. Je to škoda, no verím, že podnikateľské prostredie sa raz zobudí. Nevravím, že v iných, rozvinutejších demokraciách sa zháňajú peniaze pre deti a kultúru ľahko, ale som presvedčený, že podstatne jednoduchšie.“
Ste v centre, máte dobré priestory, možno by mal o ne kdekto záujem. Nehrozilo vám zrušenie?
„Verím, že zrušenie nehrozí ani v budúcnosti. Bibiana je jedinečná šírkou svojho zamerania i kvalitou výstupov.“
Neexistujú podobné domy?
„Existujú rôzne centrá – múzeá a domy pre deti po celom svete. Podobné, pokiaľ viem, sú ale len vo Viedni a v Ríme, lenže tie sú na komerčnej báze. Rozdiel je v tom, že Bibiana pracuje s profesionálnym umením pre deti, so spisovateľmi, výtvarníkmi, hudobníkmi, divadelníkmi, tanečníkmi, ktorí sa umeniu pre deti venujú. Aj Bibiana by mohla utŕžiť viac na vstupnom, ktoré je naozaj symbolické. Ale myslím si, že je to tak správne. Najlepšie to vystihuje veta z našej zriaďovacej listiny, kde sa píše, že Bibiana má vychovávať všetky deti bez rozdielu k umeniu umením. To je naša podstata.“
Plánujete do budúcnosti zmeny, čo sa týka organizovania bienále. Napríklad iné priestory?
„Bienále sa od začiatku, od roku 1967, konalo vždy v Dome umenia na Námestí SNP. Hľadáme aj iné možnosti, ale v Bratislave momentálne neexistuje priestor, ktorý potrebuje takáto výstava. Za jediný vhodný momentálne považujem Danubianu. Tá je ale od ruky, určite by prudko klesla návštevnosť výstavy.“
Iné možnosti nie sú?
„Trošku sa spolieham na to, že keď sa kompletne dokončí Vajanského nábrežie, možno práve tam sa nájdu vhodné priestory. Slovenské národné múzeum má na Žižkovej ulici pekné priestory, kde by teoreticky výstava mohla byť už aj teraz, ale aj to je trocha od ruky a nie je tam ani zastávka MHD. Som presvedčený, že keď sa dokončí nábrežie, tak Námestie SNP spolu s Michalskou ulicou čiastočne stratia postavenie centra Bratislavy a to sa presunie. Ešte to však potrvá pár rokov. Teraz nám teda neostáva nič iné, len robiť výstavu v Dome umenia. Sú to jediné vhodné priestory z hľadiska metrov štvorcových, z hľadiska rozsahu. Veď napríklad na poslednom ročníku bolo 344 autorov z 37 krajín.“
Spomínali ste veľké zmeny v knižnici, v čom spočívajú?
„V rámci zámeru Ministerstva kultúry aj my digitalizujeme knižnicu. Ten projekt už beží tretí rok a ešte asi dva roky bude. Považujeme to za obrovský skok, keď všetko, čo v BIBIANE máme, čo sme vytvorili, zhromaždili - všetky ilustrované knihy, informácie o spisovateľoch, ilustrátoroch, výtvarníkoch animovaného filmu, odborné publikácie od začiatku Bienále ilustrácií a Bienále animácie, výstavy, programy a ich tvorcovia - všetko bude zdigitalizované a na stránkach BIBIANY si to bude môcť prezrieť ktokoľvek a kdekoľvek na svete. Je toho obrovské množstvo, čo musíme spracovať. Napríklad len na Bienále ilustrácií na 22 ročníkoch vystavovalo 6500 ilustrátorov zo 100 krajín 52 777 originálov.“
Dvadsať rokov existencie, ktoré podujatie, výstavu by ste vyzdvihli?
„Ja si myslím, že každá výstava je niečím výnimočná a my sa snažíme, aby výstavy neboli len prehliadkou. Chceme, aby výstava, ak sa to dá, bola interaktívna, aby sa dieťa cítilo jej spolutvorcom. Ťažko mi je teraz menovať niektoré a zabúdať pri tom na iné. Z tých najväčších to určite bola fantastická výstava o vláčikoch Na prvej koľaji pozor! Doviezli sme dokonca lokomotívu pred BIBIANU, čo bola veľká rarita. Určite bola krásna nostalgická výstava Cirkus, fantazijná výstava Zo života škriatkov alebo aj teraz novootvorená výstava Človek hravý.“
Funguje spolupráca Bibiany s inými mestami na Slovensku? Ako?
„Snažíme sa výstavy posúvať ďalej. Je tu trošku problém, ktorý by sme chceli teraz radikálne vyriešiť. Je pravda, že spolupracujeme pravidelne s niektorými organizáciami, napríklad s Mestskou knižnicou v Piešťanoch, no stále to nie je ono. Oslovil som práve v tomto období všetkých županov a ideme rokovať do Žiliny, do Trenčína, do Trnavy, do Nitry, a potom chceme prejsť východ. Naša predstava je taká, aby sme spolupráci dali formu. Chceme, aby župy určili jedno miesto, nemusí to byť v župnom meste, s ktorým by sme spolupracovali na spoločných akciách. Verím, že sa nám to podarí.“
Čo ponúkate župám?
„Sú výstavy, ktoré im môžeme dnes ponúknuť, ako sa vraví na tácke, ktoré ich nič nebudú stáť. Výstavu dovezieme, nainštalujeme, dáme tam pracovníka na otvorenie aj propagačné materiály. Ide napríklad o výstavu Najkrajšie knihy Slovenska a chceli by sme, aby sa dostala do každého kraja.“
A čo väčšie výstavy?
„To je druhá časť rokovaní so župami – veľké výstavy, ktoré tu robíme. Tam už trošku problém je. Nás tá výstava stojí niekoľko tisíc eur. My za ňu síce nechceme od župy nič, ale chceme, aby si ju reinštalovali na svoje vlastné náklady. Ak tieto stretnutia so župami umožnia aspoň pár výstav z Bibiany reinštalovať v iných regiónoch Slovenska, tak to stojí za to.“
Takéto výstavy sú asi dosť nákladné. Dalo by sa povedať, koľko stojí jedna väčšia interaktívna výstava?
„Veľké interaktívne výstavy sa pohybujú tak do 30-tisíc eur. Samozrejme, sú aj také, ktoré urobíme za 5- či za 2-tisíc eur. Sponzori vo väčších objemoch nehrozia, podporujú skôr jednotlivé projekty. Napríklad sponzor zaplatil prevoz lokomotívy, čo stála pred Bibianou.“
Vystavuje Bibiana aj mimo Slovenska?
„Samozrejme. Posledné boli dve výstavy slovenských detských kníh, jedna bola v Bologni a potom sme ju presunuli do Ríma. Mali obrovský úspech. Ďalej je tu napríklad výstava 22 nositeľov Grand Prix BIB, ktorú pripravujeme a chceli by sme ju dostať do prevažnej väčšiny krajín, ktoré vystavovali na BIB, týchto krajín je vyše sto.“
Bibiana je pre deti. Hovorí sa, že deti sú dnes iné. Vnímate to?
„Každá generácia je iná, ale vo svojej podstate je rovnaká. Každé dieťa sa chce hrať, chce niečo nové vyskúšať. Áno, dnes to majú deti ľahšie, majú internet a informácie získajú v priebehu pol minúty. No v podstate sú všetky deti hravé. K tomu smerujú aj naše výstavy – hra výstavou alebo výstava hrou. Ak je to dobré, tak sa zabaví aj dieťa, aj dospelý. Vidíme to napríklad vtedy, keď ide rodič s dieťaťom. Najskôr si za niečo sadne otec a až potom pustí syna. Samozrejme, že musíme využívať prvky, o ktorých sa pred rokmi nikomu nesnívalo, hľadáme nové formy, lebo dieťa je na to zvyknuté.“
Čo čaká jubilujúcu Bibianu ešte tento rok?
„Bibiana má tento rok tri výročia – výročie vzniku, desiaty ročník Bienále animácie a zároveň si pripomenieme desiate výročie medzinárodnej prehliadky alternatívnych a bábkových divadiel pre deti Hráme pre vás. V rámci osláv sme už otvorili výstavu Človek hravý, pripravujeme veľkú výstavu o drakoch a výstavy, ktoré budú súvisieť s BAB.“
Plánujete niečo aj vo svete?
„Na knižnom veľtrhu v Bologni, ktorý je jedným z najstarších veľtrhov detských kníh, je každý rok čestným hosťom nejaká krajina. V roku 2010 to je Slovensko. Riaditeľstvo knižného veľtrhu dáva k dispozícii zadarmo priestor vo vstupnej hale, kde čestný hosť robí obrovskú výstavu. Tento rok tam bude veľká výstava slovenských ilustrátorov. Bibiana chystá v Bologni aj ďalšie dve veľké výstavy, ako som spomínal, jedna z nich je výstava 22 nositeľov Grand Prix BIB, ktorá bude otvorená v budove univerzity.“
A tá druhá výstava?
„Druhá výstava bude prehliadkou slovenských ilustrátorov, ktorí boli ocenení na BIB. Je ich 15, no dostali doteraz 26 cien. A 26 ilustrácií bude vystavených na bolonskej hlavnej stanici v podchode. Je to taký zvláštny priestor, na začiatku sa mi to ani nepozdávalo. Výtvarníci a v podchode? – hovoril som si. No teraz sa na to teším.“
No asi tam stanica vyzerá inak ako tá bratislavská.
„To určite, vyzerá inak a myslím si, že tú výstavu ani nepoškodia, hoci to budú veľké plochy nalepené v podchode. To nás čaká ešte teraz v marci.“
A plány do budúcnosti?
„Keďže Bibiana je organizátorom súťaže Najkrajšie knihy Slovenska, vznikla myšlienka a od roku 2011 do toho pôjdeme. Spolu s Památníkem národního písemnictví v Prahe chceme urobiť veľkú výstavu najkrajších česko-slovenských detských kníh. My sme si vzali na starosť slovenskú časť a Památník českú. Vyzerá to tak, že túto spoločnú výstavu odštartujeme začiatkom budúceho roka v Slovenskom inštitúte v Prahe, a potom sa začne putovanie po Čechách a po Slovensku.“
ĎAKUJEME ZA ROZHOVOR
Lucia Tkáčiková
http://bratislava.sme.sk/c/5280901/bibiana-je-za-pubertou-oslavuje.html
