Knihy uprostred jesene

16. ročník medzinárodného knižného veľtrhu Bibliotéka sa tradične konal v priestoroch výstaviska bratislavskej Incheby v dňoch 6. – 9. novembra 2008. Súčasťou predajnej akcie bol bohatý sprievodný program, z ktorého vyberáme niekoľko momentov.

Literárne informačné centrum prezentovalo druhé, rozšírené vydanie Slovníka slovenských spisovateľov 20. storočia, ktoré vydalo v spolupráci so Slovenskou národnou knižnicou. Jeho atori prinášajú v najaktuálnejšej verzii v porovnaní s vydaním z roku 2001 mnoho nových mien autorov, ktorí debutovali či publikovali po roku 2000, ako i portréty tvorcov, na ktoré sa v predošlom vydaní pozabudlo. Kritériom výberu do slovníka boli aspoň dve knižné publikácie. Dielo svojím obsahom jednoznačne deklaruje nestranný postoj zbavený akejkoľvek ideologizácie, jeho cieľom je čo najkompletnejšie zaznamenať súčasnú literárnu situáciu. O tvorbe Slovníka porozprávali publiku jeho zostavovateľ Augustín MAŤOVČÍK (vpravo), kolektív tvorcov zastupoval Peter CABADAJ a stav súčasnej literárnej tvorby v krátkosti charakterizoval literárny kritik a riaditeľ LIC Alexander HALVONÍK (v strede).

Mladý historik Martin LACKO vo svojej najnovšej publikácii Slovenská republika 1939 –  1945 (vyd. Perfekt a Ústav pamäti národa) ponúkol ideológiou nezaťažený pohľad na kontroverzné obdobie našich dejín. Odstup od historických udalostí a podrobným štúdiom prameňov určuje nosný prístup k ďalšiemu skúmaniu tejto problematiky.

Počas prezentácie knižky Pavla RANKOVA Stalo sa prvého septembra (alebo inokedy) (vyd. Kalligram) sa uvažovalo o vzťahoch medzi etnikami, o udalostiach roku 1968, o ľudskej pamäti, militarizme trojročných chlapcov, ale  predovšetkým o príbehu a románe. Podľa literárneho kritika Alexandra Halvoníka žijeme uprostred románovej situácie. Práve Rankovov debut v oblasti veľkých epických foriem je jej výrazným prejavom, slovenská literatúra v ňom po niekoľkých desaťročiach opäť dostáva generačný román, mapujúci obdobie rokov 1938 až 1968 dôvtipnou kombináciou politického pozadia s ľúbostnou zápletkou. 

Zahraničných autorov reprezentovali česká prozaička, čerstvá nositeľka Ceny Josefa Škvoreckého Petra HŮLOVÁ (na fotografii oproti vpravo), ktorá čítala zo svojho najnovšieho románu Stanice Tajga, jej krajan, básnik Petr HALMAY (vľavo) čítal zo svojich hĺbavých básní v slovensko-českom programe s poetkou Juditou KAŠOVICOVOU a prozaikom Petrom KRIŠTÚFKOM.  Bratislavu navštívil aj ruský spisovateľ Jurij POĽAKOV, ktorému vyšiel v slovenčine román Kozľa v mlieku (v preklade Jána Štrassera vo Vyd. Slovart 2007), satirický príbeh o „výrobe“ avantgardného spisovateľa. V réžii prekladateľa, básnika a vydavateľa Milana RICHTERA sa niesla beseda s izraelskou spisovateľkou Savyon LIEBRECHT, autorkou šiestich zbierok poviedok, dvoch románov a troch divadelných hier.

Vydavateľstvo Tatran pripravilo besedu s Luciou HALOVOU, prekladateľkou prvých dvoch zväzkov tetralógie Twilight ságy (Súmrak a Nov) od americkej autorky Stephenie Meyerovej, ktorá rozvíja strhujúci príbeh lásky k upírovi.

Žilinské vydavateľstvo Artis Omnis predstavilo cestopis horolezca Petra ČAPLOVIČA pútavo sprostredkujúci prírodné prostredie severnej a západnej Číny. Poslucháči sa dozvedeli, ako chutí larva priadky morušovej a ako si z hlavy vykričať balast politickej schôdze. Peter Čaplovič žije v Číne sedemnásť rokov, jeho publikácia teda rozhodne nevznikla narýchlo v dôsledku zvýšeného záujmu o krajinu olympiády – i keď hosťom na prezentácii bol šéf paralympijského výboru Ján Riapoš.

O niekoľko storočí starší cestopis slovenského duchovného Daniela KRMANA Itinerárium prezentovalo Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov. Daniel Krman sa v snahe získať ochranu pre slovenských evanjelikov vydal začiatkom osemnásteho storočia na cestu za švédskym kráľom. Prešiel Poľsko, Litvu, Rusko, Ukrajinu, zúčastnil sa bitky pri Poltave, späť šiel Balkánom. O nevšednej ceste, osudoch knižky i autora rozprávala prekladateľka cestopisného denníka z latinčiny Tatiana KUSÁ. Riaditeľ Vydavateľstva Spolku slovenských spisovateľov Roman MICHELKO informoval aj o dvoch ďalších novinkách – o reflexívne ladenej próze filozofky, esejistky, poetky, prozaičky Etely Farkašovej Fragmentov s občasnou túžbou po celistvosti a o klasickom historiografickom diele Zápisky o vojne Galskej od Gaia Julia Caesara.

Ústav svetovej literatúry SAV prezentoval odborné práce venované dejinám prekladu z francúzskej literatúry a problematike hrdinu, Vydavateľstvo SAV Veda zasa publikáciu venovanú politickej činnosti Martina Rázusa. Atmosféru blížiacich sa Vianoc priblížila beseda o publikácii Veľká kniha slovenských Vianoc od Zory Mintálovej z Vydavateľstva Matice slovenskej. Knižka prináša okrem receptov na tradičné vianočné jedlá a najmä koláče aj koledy, vinše, a zvyklosti. Môže vypadnúť Na poetickejšiu strunu zabrnkal petržalský klub mladých autorov Generácia pásmom poézie a prózy, sprevádzaným hudbou folkrockovej kapely Pathethic Hypermarket Band.

Vyvrcholením aktivít viacerých literárnych združení alebo celoročnej tvorby spisovateľov je udelenie cien. Víťazkou šiesteho ročníka literárnej súťaže Cena Fantázie, teda aj držiteľkou sochy sa stala Lívia Hlaváčková za poviedku Črepiny. Do šiesteho ročníka literárnej súťaže Cena Fantázie zameranej na poviedky fantastických žánrov (sci-fi, fantasy, horor) zaslalo 64 autorov 71 príspevkov. Z týchto anonymných textov porota vybrala do druhého kola 5 poviedok, o ktorých umiestnení rozhodovali čitatelia v internetovom hlasovaní na portáli Knihy.sme.sk. Zároveň za tvorbu v žánri sci-fi udelila už druhý rok spoločnosť Incheba Cenu Bibliotéky, tentoraz ju získala Diana Majerová za poviedku Čas neľahkých rozhodnutí. Počas slávnostného vyhlásenia Ceny Fantázie bol na Bibliotéke celkom netradične, ,,slizom votrelca”, pokrstený zborník zo súťaže Fantázia 2008. Antológia obsahuje okrem víťazných poviedok aj ďalšie finálové texty a tie, ktoré porota vysoko hodnotila – dovedna 11 poviedok, ďalej vyjadrenia poroty k jednotlivým textom a tiež esej Miloša Ferka o súčasnej slovenskej vedeckej fantastike. Je to už tretí zborník v knižnom rade časopisu Fantázia. Môže vypadnúť

Cenu Bibliotéky pre ženskú utorku, ktorá sa udeľovala tento rok druhý raz, si odniesla Helena Dvořáková za knižku Plaché rozkoše. S vlaňajšou laureátkou Ceny Bibliotéka Janou Juráňovou a jej Orodovnicami tak Helena Dvořáková posilňuje autoritu ženských hlasov v literatúre.

Ak vezmeme do úvahy ešte množstvo programov venovaných už tradične deťom a detskej literatúre – prezentácia knihy slovenských rozprávok v úprave Ondreja Sliackeho, tvorivé dielne inšpirované knihou Drevený tato Tomáša Janovica a publikáciou Heviho škola tvorivosti Daniela Heviera obr. 2, či pásmo venované živote, tvorbe a dobe Leonarda da Vinciho, môžeme skonštatovať, že prinajmenšom z hľadiska sprievodného programu veľtrh nesklamal. I napriek menšiemu počtu predajcov zo Slovenska, Čiech, Poľska (v jedinom stánku s poľskou literatúrou som, žiaľ, za štyri dni nezazrel predavača) a Ruska je a bude významnou udalosťou literárnej jesene; do určitej miery dokonca vyvrcholením celého slovenského knižného roka.

Miloš Ferko