17. novembra sa zavreli brány štvordňového medzinárodného knižného veľtrhu Bibliotéka (okrem Slovenska boli zastúpené krajiny: Česko, Maďarsko, Nemecko, Poľsko, Rumunsko, Rusko, Srbsko, Španielsko a Taliansko). Na 21. ročníku u nás najväčšieho prezentačného knižného podujatia na výstavisku Incheba pôsobilo 150 subjektov a návštevníkov zasa raz oproti minulosti pribudlo: 38 542! Okrem stánkov bibliotékový život prebiehal na dvoch pódiách, na pódiu Čítame s chuťou i na pódiách venovaných deťom: Deti sú naše knihy a Mama, tata, čítajte s nami!; nemalú popularitu si získala Literárna kaviareň Panta Rhei a najmä pre náročnejšiu kultúrnu verejnosť bol zameraný program pódia ZVKS a LIC. Ponúkame vám reportáž z podujatí i z diania mimo Bibliotéky. Fotografie na vedľajšej strane sú dielom Petra Procházku a redakcie, ďalšie nájdete na našom FB.

Ceny

Odborný garant veľtrhu, Združenie vydavateľov a kníhkupcov SR, udelil Cenu Alexa Austa vydavateľstvu I & B za edíciu Osobnosti Vysokých Tatier. Cenu Bibliotéky udeľuje spoločnosť Incheba od roku 2007 vybranej slovenskej autorke za dielo vydané v predošlom roku. Tohtoročnou laureátkou sa stala spisovateľka Lucia Piussi a kniha Život je krátky (Limerick). Víťazku vyhlásili počas slávnostného otvorenia vo štvrtok 14. novembra. V sobotu 16. novembra sa na pódiu ZVKS a LIC konalo slávnostné odovzdávanie cien Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska za rok 2012 a Ceny P. O. Hviezdoslava za rok 2013. Cenu Slovenského centra PEN získala Mária Bátorová za monografiu Dominik Tatarka – slovenský Don Quijote (Veda). Cenu odovzdal predseda SC PEN Ladislav Volko. Cenu Klubu nezávislých spisovateľov udelil jeho predseda Milan Richter spisovateľovi Antonovi Balážovi za dielo Prehovor, Ezechiel (Literárne informačné centrum). Tohtoročným laureátom Ceny P. O. Hviezdoslava sa stal slovenský autor žijúci v Nórsku Ivan Čičmanec za preklad viacerých slovenských diel do nórčiny. Cenu mu odovzdal a laudatio predniesol predseda poroty Milan Richter. Hlavnú cenu AOSS za rok 2012 získal Július Vanovič za zbierku esejí Listy zo starého dvora (MilaniuM). Laudatio prečítal spisovateľ Ján Beňo. V sobotu boli na pódiu 1 vyhlásené aj výsledky 11. ročníka súťaže Martinus Cena Fantázie 2013 a pokrstený zborník ocenených prác Fantázia 2013. Porota v zložení M.  Kopcsay, J. Girovský, A.  Ostrihoňová, J. Lörinc a L. Lackovičová určila v prvom kole piatich finalistov, z ktorých si absolútneho víťaza vybralo hlasovaním takmer 500 čitateľov portálu kultura.sme.sk. Stal sa ním Marek Slabej za poviedku Otázka porozumenia. Cenu poroty a zároveň Cenu Bibliotéky získala Zuska stožická za poviedku Letec do večnosti, Cenu spoločnosti Intel pre najlepšiu sci-fi poviedku si prevzala ivana Dubcová za text Stalo sa to zajtra, Cenu Béla vydavateľstva Artis Omnis za najlepší horor si odniesol Ján Stopjak za poviedku Lilith a Cenu OZ Fantázia pre najlepšiu fantasy poviedku získal Miro Švercel za text Starec a dieťa. S cenami súviselo aj podujatie S koľkými prekladateľmi ste boli v posteli? Išlo o stretnutie laureátov Ceny Jána Hollého za rok 2012. Vystúpili Ján Vilikovský, Ján Štrasser, Jana Báliková, Karol Chmel, za neprítomného Vladislava Gálisa hovorila Anna Šikulová a Stanislav Vallo. Zaujímavá bola skúsenosť Jána Vilikovského, ktorý prekladá Philipa Rotha: stotožnil sa s ním v spôsobe myslenia a toto zžitie bolo také silné, že v čase, keď si prekladateľ povedal, že končí s prekladom, paralelne ukončil svoju kariéru aj autor. Stanislav Vallo vyhlásil, že Umberto Eco zrejme už v decembri navštívi Bratislavu!

Makové, orechové

Veľa priestoru a podujatí bolo venovaných práve deťom. Milá bola prezentácia titulu Roztopašná knižka (Trio Publishing) Gabriely Dittelovej a ilustrátorky Zuzany Lipnickej. Moderovala ho vydavateľka Magdaléna Fazekašová. Deti recitovali básne, odpovedali na otázky a napokon vyprevadili knižku do sveta. Zaujalo ich aj tajomné rozprávanie o svojskom svete v knihe Magdalénka a škriatkovia (Perfekt) autorky Libuše Friedovej či slová spisovateľky i vydavateľky Kvety Daškovej o knihe Peťka, ja a osem medvedíkov (Q 111) – prezradila, že vo svojej fantázii síce má osem medvedíkov, ale v realite doma stretáva štyri mačiatka a dvoch psíkov… Osobitosť malo stretnutie s deťmi v rámci prezentácie knihy Skejťácke tenisky, pretože išlo o výstup z tradičného projektu vydavateľstva Perfekt venovaného slovenskej poviedke pre deti a mládež! Deti zaujali aj príbehy troch pátračov v prezentácii SPN – Mladé letá pri príležitosti 50. výročia vydania prvej knihy tejto známej detektívnej série.

Autorky Margit Garajszki a Éva Bolemant sa rozhodli deti osloviť cez históriu, aby vedeli, kto žil v našom hlavnom meste. Margit Garajszki napísala knihu o skladateľovi Bélovi Bartókovi Bartók – Bratislavské rozprávky. Évu Bolemant inšpiroval k napísaniu knihy Kempelen – Bratislavské rozprávky vynálezca, vedec a polyhistor Johann Wolfgang Kempelen svojou kreativitou a tvrdou prácou, čím chcela motivovať aj deti. Knihy vydalo občianske združenie Bratislavské rožky, preto, ako inak, spisovateľka Petra Nagyová Džerengová ich pokrstila rožkami: Bartóka makovým, Kempelena orechovým a zaželala im, aby čítanie o histórii nebolo nudné. Ale aj ona má novinku: pokračovanie jej prvej detskej knihy Klára a mátohy s názvom Klára a iglu (Vydavateľstvo Slovart) krstili v bratislavskom Panta Rhei na Poštovej v Bratislave 11. novembra rozfúkaním „snehových vločiek“ – autorka tento rok vydala aj osobnejšiu knihu Ide o život (Marenčin PT). Tradične deti a ich rodičov oslovila Timotea Vráblová svojimi výkladovými workshopmi a v rámci podujatia 10 divov Slniečka vystúpil Ondrej Sliacky, šéfredaktor tohto umeleckého mesačníka. Možnosť súťažiť deťom viackrát umožnilo Vydavateľstvo Fragment interaktívnymi a zábavnými akciami. Stačilo prísť a uhádnuť známu obľúbenú rozprávkovú postavičku či názov knihy. Deti zaujala aj prezentácia novej knihy Najkrajšie rozprávky Pavla Dobšinského, 3D encyklopédie, leporelá, vyfarbovačky a všetky edície Fragmentu.

A keď už sme pri Dobšinskom, spomeňme novinku z vydavateľstva Georg Najveselšie rozprávky Pavla Dobšinského v prerozprávaní Igora Válka a s ilustráciami Mariána Čapku. Pódium Deti sú naše knihy patrilo v sobotu aj výtvarným dielňam: najprv s ilustrátorkou Danielou Olejníkovou, držiteľkou Plakety BIB 2013, potom Veronika Holecová tvorila s deťmi ilustrácie na motívy knihy Moniky Kompaníkovej Hlbokomorské rozprávky (Artforum), Martina Matlovičová predviedla, ako vznikali ilustrácie knihy Alexandry Salmely Žirafia mama a iné príšery (Artforum).

Aj deťom sa občas stávajú zlé a smutné veci, s ktorými sa nevedia samy vyrovnať. Rodičia či opatrovatelia si v takýchto chvíľach môžu zavolať na pomoc rozprávku. Podpora vzťahu medzi rodičom a dieťaťom cez spoločné čítanie je cieľom projektu Pomôžme si rozprávkou občianskeho združenia Návrat, ktorý 12. novembra v bratislavskom kníhkupectve Artforum predstavili spisovateľka Monika Kompaníková, psychologička a koordinátorka projektu Dana Žilinčíková a spisovateľka, adoptívna mama Zuzana Mojžišová.

Tradične i moderne

Známa česká spisovateľka a odborníčka na životný štýl Jarmila Mandžuková predstavila v sobotu v rozhovore so Zuzanou Belkovou na pódiu 2  jednu zo svojich tohtoročných kníh Myslenie uzdravuje (Príroda). Zdôrazňuje v nej, že na to, aby sme sa cítili dobre, nie je potrebná len vyvážená strava, ale najdôležitejšie je naše myslenie a celkové psychické naladenie. Etnografka Zora Mintalová Zubercová už štyri roky žije Vianocami. Po vlaňajšej reprezentatívnej publikácii Vianoce na Slovensku predstavila tento rok na Bibliotéke knihu Pečieme na Vianoce (Vydavateľstvo Slovart), ktorá ponúka tradičné vianočné recepty na pečené i nepečené dezerty. Dozviete sa v nej okrem iného aj to, že na Vianoce sa u nás nezvykla robiť torta, pretože jej okrúhly tvar by mohol znamenať odkotúľanie šťastia… Pokiaľ ide o jedlo, treba zaiste spomenúť pódium Čítame s chuťou a meno Jaroslav Žídek – šoumen a dobrý kuchár znovu potvrdil, prečo je jeho varenie a pečenie také populárne, vydavateľstvo Ikar pripravilo pre čitateľov novinku Nebíčko v papuľke 2.

V uličkách príbehov

Príbeh starého rodu opísala vo svojej druhej knihe Tajomstvo tvojho rodu Michaela Ella Hajduková (Artis Omnis). Pri písaní ju inšpirovalo Rumunsko, magickosť vyžarujúcu z tohto prostredia sa snažila preniesť aj do svojho románu. A keďže sa autorka venovala dlhé roky historickému šermu, knihu pokrstila Danica Jurčová kordom a vydavateľka Andrea Harmanová autorke zaželala veľa inšpirácie. Z tohto vydavateľstva vzišla aj knižka, ktorá vyvolala nemalú pozornosť – ide o politicko-špionážny triler Piešťanská spojka, ktorý napísal Peter Adamecký a obálka ktorého bola štedro obliata írskou whisky…

Na tému nepokoja stavil svoj príbeh spisovateľ Silvester Lavrík v románe Naivné modlitby (Kalligram) – má desať navzájom prepojených častí, z toho šesť je venovaných jeho obľúbenej postave: pán Cukor zosobňuje autorove frustrácie a negatívne emócie a v diskusii s Tomekom Grabińskim obhájil svoj krutý postoj k nej nasledovne: „Pre autora sú šťastné a spokojné postavy „smrť“ a nuda, veď aj k počítaču si sadáme z akéhosi nepokoja.“ Širšie myšlienkové a filozofické rozmery má nová próza Etely Farkašovej Na rube plátna pred čitateľmi sa s ňou porozprával riaditeľ Vydavateľstva Spolku slovenských spisovateľov Roman Michelko.

Pódium 1 patrilo v sobotu večer autorkám vydavateľstva Motýľ, ktoré prezradili čo-to o svojich najnovších tituloch. Diana Matlúchová predstavila román Moja Austrália, Jana Benková uviedla svoju tretiu tohtoročnú knihu Zlatíčko, ktorá čerpá inšpiráciu z prostredia športovej redakcie, a Soňa Rebrová v novej knihe Miluj ma, ak to dokážeš potvrdzuje povesť majsterky emócií.

Vydavateľstvo Marenčin PT takisto vyšlo, takpovediac, do uličiek Bibliotéky s  príbehmi. Nová kniha Michala Hvoreckého Spamäti je autobiografickou prózou. Autor si v nej spomína na ľudí, ktorí ho ovplyvnili, na cesty po svete i po Slovensku, reaguje na súčasný vývoj nášho knižného trhu… Autor knihu uvedie medzi čitateľov 4. decembra o 19.00 v bratislavskom KC Dunaj. Okrem toho bola predstavená kniha Vodka a  chróm Viliama Klimáčka, ktorú nájdete na obálke minulého čísla Knižnej revue. Rozkošne vtipná bola však prezentácia knihy Zlatá cesta / Škoricovník autorskej dvojice Martin Jurík a Michal Ružička – satirický text by mal byť o ľudskej hlúposti!

Z dielne Artfora sú knižky autorov Petra Krištúfka (Atlas zabúdania) a Pavla Rankova (Na druhej strane) – obaja vystúpili na kontaktných podujatiach. Priamo v kníhkupectve Artforum v Bratislave 19. novembra hovoril o novej knižke Melón sa vždy smeje (Vyd. Slovart) Dušan Dušek.

Vydavateľstvo Ikar, okrem stále naplneného stánku s vlastnou produkciou, ponúklo v predstaveniach pred Vianocami predovšetkým príbehovú pestrosť a  kvalitu: napríklad Jozef Karika a Na smrť II, Denisa Fulmeková a Posledná polnoc v Pivonke, Andrea Coddington a Milovanie, Jozef Banáš a Kód 1 či Kandidát, kniha známa aj ako film z pera Michala Havrana a Maroša Hečka.

Snáď najkrajší príbeh tohtoročnej Bibliotéky sa skrýva v knihe Július Satinský: Listy Oľge. Knižky o Júliusovi Satinskom (1941 – 2002) majú celkom slušnú tradíciu: v roku 2003 vydal Ikar titul Momentálne som mŕtvy, zavolajte neskôr, potom to boli Listy z Onoho sveta, pred časom vo Vyd. Slovart a Edition Ryba vyšli Expedície 1973 – 1982, nuž a aktuálne do tejto spomienkovej rieky znovu vkročil Slovart knihou, ktorá eleganciou spracovania, kombináciou decentného farebného podania s nápaditým dizajnom určite zaujme porotu Najkrajších kníh Slovenska 2013, ako sa to vlastne stalo aj s Expedíciami… Tvorí ju chronologicky zoradená výmena listov známeho herca a jeho prvej manželky, baletky a prekladateľky, Oľgy Lajdovej (1943 – 1985) od roku 1962 do roku 1965, ktorý predchádzal ich sobášu. Do konečnej podoby texty zostavila Satinského dcéra z druhého manželstva Lucia Satinská so zachovaním obsahovej i jazykovej autenticity: tú podčiarkuje aj zalomenie strán, kde sa často vyskytnú reprodukované rukopisy, obrázky, známky, pohľadnice či telegram. Áno, ide o ľúbostnú korešpondenciu, a tak sa asi nevyhneme otázke, či je vôbec namieste zverejňovať intímnu oblasť života, vyvŕtavať to spod desaťročí a ukazovať na verejnosti. Lucia Satinská na prezentácii v kníhkupectve Panta Rhei v Bratislave i na Bibliotéke v rozhovore s Dadom Nagyom upozornila, že výčitky by sme v tomto zmysle nemali mať: „Julo bol exhibicionista a extrovert, neprekážalo by mu to!“ Navyše je tu ešte o čosi hlbší semiotický aspekt dnešného vnímania celej korešpondencie. Technicky sme totiž dospeli do štádia, keď si papierové listy nepíšeme – starý spôsob nahradili e-maily, sms a sociálne siete. Komunikácia je rýchlejšia a uznáte, že sa z nej dosť intenzívne vytráca štýl a aj čosi materiálnejšie: esencia pozvoľného písania perom pritlačeným o papier, tiché chvíle atramentových viet nahrádzajú kliky klávesníc a vlastné tempo i písmo dnes supluje frekvencia úderov prstov a povedzme Times New Roman… Keď sa však zahĺbite do tejto korešpondencie, osloví vás živý epištolárny štýl; v podaní Júliusa Satinského humorne teatrálny, v podaní Oľgy Lajdovej striedmejší, vecnejší, ale pritom neraz možno aj nechcene aforistický. Kým z listov Satinského cítiť pôžitok, s akým ich komponoval, Oľga Lajdová je na tom s písaním opačne, dokonca si povzdychne: „Ja asi zomriem na diagnózu písania listov.“ Aj tento úsmevný kontrast evokuje literárnosť. Dvaja mladí ľudia z konkrétneho času akoby v terajšom našom čítaní písali až tam niekde zo zašlého obdobia literárnej klasiky, keď sa patrilo pekne osloviť, rozpísať udalosti a adekvátne svoj list ukončiť, popritom ho občas rozsvietiť lyrikou: „stačí slovo a zmiznem v modrú diaľ“. Spôsob korešpondencie, štýlovo i technicky, nás pokúša prejsť z danej reality k fikcii, knihu čítame ako príbeh dvoch zaľúbencov, ktorý v roku 1966 vlastne skončí šťastne – sobášom. Na druhej strane je však legitímne aj faktografické čítanie, ktoré sprostredkuje vzácne detaily, atmosféru zlatých šesťdesiatych, ľudí a ich vtedajšie problémy. Kniha tvarovaná ako veľká a hrubá obálka je hravá nielen týmto vonkajším zjavom, ale priam zvádza k čitateľskej hre s možnosťou výberu vnímať texty ako beletriu či ako memoáre s prirodzeným reliéfom minulej reality. Tak či onak, zľava alebo sprava, najdôležitejší dôvod knižného zverejnenia tejto korešpondencie môže znieť úplne prosto: je krásna! Slávnostne bude uvedená 28. novembra o 18.00 v kine Lumière v Bratislave.

Múza poetická

Na Biobliotéke mala miesto aj múza najumeleckejšia, múza poetická. V mnohých podobách zaznela na výbornom podujatí Reťazové čítanie na pódiu ZVKS a LIC. Svoje verše čítal Michal Habaj, Peter Šulej, Péter Rácz, Marcela Veselková, Nóra Ružičková, Mila Haugová či Elena Hidvéghyová-Yung. V posledný deň Bibliotéky prezentoval novú zbierku básní Šepotance Ondrej Nagaj. V čase otvorenia veľtrhu 14. novembra poézia zaznela aj v Kultúrnom dome Ružinov: Judita Kaššovicová vyprevadila lupienkami ruží medzi čitateľov knižku pekných a krehkých veršov Som len kvet.

Postavy našich dejín

Reprezentatívna dlhoročná edícia Literárneho informačného centra Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov má aj tento rok nový prírastok. Pod gesciou Pavla Dvořáka a Róberta Letza vznikol zväzok XIIa s názvom Slováci pri budovaní základov Československej republiky – porozprávali o ňom na pódiu ZVKS a LIC. Zaujímavosťou smerom k našim dejinám v roku 1150. výročia misie sv. Cyrila a Metoda je štvrté vydanie knihy Postavy veľkomoravskej histórie (Perfekt) profesora Matúša Kučeru – sám túto knižku nazýva bibliou národného sebavedomia…

Vedec Michal Kšiňan prezentoval svoju knihu Milan Rastislav Štefánik (CPress). Viac než o nej rozprával o tejto osobnosti… Azda najkontroverznejším a najdiskutovanejším podujatím bola prezentácia populárno-náučnej knihy znovu zvoleného predsedu Matice slovenskej Mariána Tkáča Naše dejiny v obrazoch (Matica slovenská). Autor kreslil a písal predovšetkým o  udalostiach, o  ktorých pochybujeme, či vôbec boli – od najstarších čias až po Trianon. Vyskytli sa rôzne kritické reakcie divákov, na všetky však autor pohotovo reagoval. Históriou, ale skôr tou literárnou, sa zaoberá literárna historička a poetka Eva Fordinálová. S Timoteou Vráblovou a moderátorkou Ivicou Ruttkayovou diskutovala o svojej novej knihe Tajomné pramene v nás (LIC). Naše dejiny majú však aj temné stránky, práve im sa systematicky venuje Gustáv Murín – jeho najnovším prírastkom je kniha Mafiáni. Krvavé príbehy: Zúčtovanie (Marenčin PT).

Sobotné popoludnie patrilo aj potulkám po Slovensku. Riaditeľ vydavateľstva Dajama Daniel Kollár prezentoval na pódiu 1 dva nové prírastky v edícii Na starých pohľadniciach, ktorá čitateľom sprostredkúva atmosféru našich miest a obcí tak, ako ju zachytili fotografi na začiatku 20. storočia: Trnava a okolie…, Trenčín…Kúpele na starých pohľadniciach. Okrem toho sa Kollár predstavil aj v úlohe moderátora súťaže – priamo na Bibliotéke sa uskutočnilo finálové kolo hry Poznáš Slovensko? za Bratislavský kraj v kategóriách žiakov základných škôl a stredných škôl.